CCDev

Primary tabs

Zakládám téma pro CCDev (Commercial Crew Development) - NASA program na podporu komerční dopravy osob na LEO (k ISS) a zpět.

Základní odkazy:
http://en.wikipedia.org/wiki/Commercial_Crew_Development
http://www.nasa.gov/offices/c3po/partners/ccdev_info.html

P.S.: Přesunu sem případné relevantní příspěvky.

To mi tiež príde ako dobrá odpoveď na úvodnú Alexovu otázku
[quote] ...ale čo je na tom v dnešnej dobe preboha také zložité? Veď do vesmíru sa lieta 50 rokov. [/quote] Analýza medzných schopností riadiaceho systému rakety rozhodne nie je jednoduchá záležitos a pre vytvorenie systému detekcie núdzového stavu je to jeden zo základných prvkov.

Když se podíváme na You Tube na start Energie s Buranem a také prvý start s Paljotem, je vidět že ten náklon komplexu těsně po startu směrem k boční zátěži je u obou stejný. Zřejmě je to normální, nebo setrvačná hmota bočního zatížení od Buranu (Paljotu) a tedy její kroutící moment se dá kompensovat motory Energie teprve, až je celek v letu a motory mohou vyhnout spodek rakety ve směru boční zátěže a tím vyrovnat náklon. Tak vzniká viditelné zhoupnutí při startu.

U STS je to jiné: Shuttle na rozdíl od Buranu má své motory, jejichž tah převyšuje několikrát jeho hmotu, takže ještě než se odlepí, lze již nastavit vektor tahu všech motorů, aby směřoval v kolmém směru do těžiště soustavy.

[quote]To mi tiež príde ako dobrá odpoveď na úvodnú Alexovu otázku
[quote] ...ale čo je na tom v dnešnej dobe preboha také zložité? Veď do vesmíru sa lieta 50 rokov. [/quote] Analýza medzných schopností riadiaceho systému rakety rozhodne nie je jednoduchá záležitos a pre vytvorenie systému detekcie núdzového stavu je to jeden zo základných prvkov.[/quote]

Asi som bol zle pochopený. Detekcia núdzového stavu bola za tie roky robená pre každý typ pilotovanej lode ktoré doteraz leteli. To znamená, že pri nových lodiach už v podstate už niet čo nove zásadné objavova. Opakujem slovo \"zásadné\" čim nechcem poveda, že to nie je žiadny problém. Ale pri dnešných skúsenostiach, hardwari, softwari to predsa nemôže taký problém pred akým stali konštrukteri v prípade Mercury, Vostok, Voschod, Gemini, Sojuz, Apollo,...

Lenže - raketa Atlas s pilotovanou loďou neletela od čias projektu Mercury a terajší Atlas 5 sa vtedajšiemu podobá menej než vtedajšia R-7 súčasnému Sojuzu.

U nepilotovanej rakety vydá bezpečnostný dôstojník povel k autodeštrukcii rakety až vo chvíli, keď je už všetkým okolostojacim jasné, že došlo k havárii a raketa to už proste nezvládne, prípadne už došlo aj k jej čiastočnej deštrukcii - účelom je totiž hlavne zabráni škodám na zemi pri dopade rakety. Často sa povel k autodeštrukcii ani nevydá - raketa sa rozpadne sama.
U pilotovanej misie však musí by povel na spustenie záchranného systému kozmickej lode s posádkou vydaný ove¾a skôr, než sa začne raketa rozpada alebo než dôjde k takej strate stability, že let už nemôže bezpečne pokračova.
Pri strate stability je totiž posádka vystavená \"nevýpočtovýcm zrýchleniam\" - kreslá posádky a jej poloha je riešená tak, aby dobre znášali preaženia smere hlavnej(pozdåžnej) osy rakety, ale priečne zrýchlenia sú vždy nebezpečné - kým s pozdåžnej ose vydržia kozmonauti bez vážnych problémov 15 až 20G, v priečnom smere im môžu vážne ublíži už polovičné preaženie.

Pozri si napríklad http://www.youtube.com/watch?v=N1XE_awXEA4 - čas po 1:55 - raketa stratila stabilitu a začala sa otáča, a ako prvý sa rozpadol úsek náklad. Prvé \"vidite¾né\" známky nestability sú medzi 1:58-1:59, v čase 2:00 je aerodynamický kryt nákladu roztrhaný a v 2:02 sa už celá raketa otočila o 180°. Skús si spočíta, aká zrýchlenia by pri tom asi pôsobili na posádku na vrchole rakety...
Podobná havária http://www.youtube.com/watch?v=xXUIFZjDMuc

[Upraveno 20.2.2012 Alchymista]

[quote].. mne sportovni padak trval nasadit v klidu 12sek ...

Ty si bol športový parašutista? Ak ano kedy a na čom si skakal?

[/quote]
Aeroklub Bozkov 1988.
S kamaradem z Melnika jsme si chteli udelat papiry na vetrone.
On tam pak zustal, ja jsem \"presedlal\" na potapeni... v DOSSu meli tajfuna a tak jsem skakal radosti.
Dokoncil jsem bronzaka, ale pred 10 lety me propadla moznost legislativni konverze na PADI.

S kamaradem z Melnika jsme si chteli udelat papiry na vetrone.
On tam pak zustal, ja jsem \"presedlal\" na potapeni... v DOSSu meli tajfuna a tak jsem skakal radosti.

Aha. Pýtal som sa preto že ja skáčem viac ako 20 rokov tak som si myslel že sme kolegovia.

[quote]S kamaradem z Melnika jsme si chteli udelat papiry na vetrone.
On tam pak zustal, ja jsem \"presedlal\" na potapeni... v DOSSu meli tajfuna a tak jsem skakal radosti.

Aha. Pýtal som sa preto že ja skáčem viac ako 20 rokov tak som si myslel že sme kolegovia. [/quote]

Na ty padaky si uz moc nepamatuju, ale co jsem mohl videt a pravda i navlect na Rane (Sklenik...u Tomase), tak protahnout nohy, protahnout ruce a prezku kolem pasu by do 15s slo udelat.

Ale kdyz se bavime jen o teoreticky moznosti jejich zachrany, tak kdyz by meli integrovany specialni padak (mala vaha, slozeny s malejma rozmerama do letoveho skafandru), tak 1 az 3 lidi to prezit mohli. Protahnout se behem padu tim oknem by slo taky.

Ale ani tohle pro ne neudelali.

http://www.pw.utc.com/media_center/press_releases/2012/03_mar/03-12-2012...

po spacex úspešný test LAS motorov aj pre cst-100

25.2.2012 - 21:59 - Raul
Pěkné nové CCDev to ISS video
www.youtube.com
...
Používate¾ toto video odstránil.
:( [Upraveno 13.3.2012 Alchymista]

[quote]25.2.2012 - 21:59 - Raul
Pěkné nové CCDev to ISS video
www.youtube.com
...
Používate¾ toto video odstránil.
:( [Upraveno 13.3.2012 Alchymista] [/quote]
Dávám nový link na stejné PR video k CCDev.
http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=XGV5cqiRetc

http://www.spacenews.com/policy/120322-wolf-eyes-commercial-budget.html

Rep. Wolf Eyes Commercial Crew Budget for Mars Relief

\"Wolf uvazuje o znizeni rozpoctu pre ccdev v prospech misii na mars\"

- v clanku sa za zvysenie rozpoctu pre mars vyjadrilo viacero zastupcov

[quote]25.2.2012 - 21:59 - Raul
Pěkné nové CCDev to ISS video
www.youtube.com
...
Používate¾ toto video odstránil.
... [/quote]
To iste, len tu je ako uzivatel pravdepodobne majitel shotu. :)

http://www.youtube.com/watch?NR=1&feature=endscreen&v=4J5q2nMeqoQ

povedal by som že to má akurát za úlohu, odstránením \"konkurencie\" zakonzervova nasa, v jej súčastnej podobe neakcieschopného molocha

[quote]povedal by som že to má akurát za úlohu, odstránením \"konkurencie\" zakonzervova nasa, v jej súčastnej podobe neakcieschopného molocha [/quote]

toto je o politike... tí senátori/rep. majú vo svojich štátoch/obvodoch rôzne spoločnosti, ktoré pracujú pre nasa, prípadne priamo na sls/orione, jwst a pod... pre nich je automaticky výhodnejšie trochu ccdev spomali...

zase, ak je pravda, čo som niekde čítal (beriem to ako rumour), že bolden si presúval peniaze schválené pre sls na ccdev v minulosti... tak sa im ani nedivím, že mu viac peòazí nechcú da, a že mu neveria...

btw, ccdev nie je konkurencia pre nasa... bez nasa žiadne ccdev nebude... neby peòazí od nasa, ccdev nie je... a navyše jediný zákazník pre ccdev je nasa...
[Edited on 02.4.2012 Agamemnon]

Pruser mozno ani tak nespociva v roznosti nazorov, ako v nejednotnosti linie.

Nie je mozne 7 a viac rocnym projektom protichodne menit podmienky kazde 2 roky...

problém s ccdev je aj ten, že je to všetko možné, len nie komerčné :)

to je potom otazka, co budeme povazovat za komercne a co nie :) Aj v sucasnosti su dodavatelmi NASA sukromne firmy, lenze za podmienok ktore rozhodne komercne nie su. Ceny sa nafukuju bez obmedzenia, dodavatelia maju vyhradne a nenahraditelne postavenie, za kvalitu zodpoveda NASA prostrednictvom dohladu atd.

Ja by som za znamku komercnosti povazoval konkurenciu. T.j. NASA musi byt v postaveni zakaznika, ktory ma na vyber z viacerych dodavatelov. Za kvalitu sluzieb by mali zodpovedat dodavatelia (samozrejme za stanovenia urcitych standardov), pricom NASA nebude kontrolor, ale zakaznik, ktory si danu kvalitu bud kupi, alebo nekupi, ale nebude zasahovat do samotnej vyroby produktov.

Samozrejme bolo by este komercnejsie, keby si spolocnosti vedeli zohnat financovanie na trhu, ale v sucasnom prostredi je to nerealne, takze to musi zatiahnut NASA. Podla mna by bolo dobre rozmyslat nad tym, ci je nutne financovanie prostrednictvom dotacii. Ja by som uprednostnil keby NASA poskytovala firmam uver s odlozenou splatnostou, cim by vlastne nahradila financny trh, ktory zatial nejavi zaujem. Ak by sa z commercial space stal nakoniec vynosny a rychlo rastuci trh, tak sa uvery mozu splacat a NASA este zarobi :)

Presne, jak pises. Historie se opakuje. V historii byla lodni i letecka doprava statem podporovana, nez se z ni vytvorilo samostatne prosperujici odvetvi. Ted prichazi na radu vesmir.

Zakladni vyzkum i tehle techniky nejde bez podpory statu. Jsou to obrovske investice, ktere maji dlouhodobou navratnost. To si maloktera soukroma firma, pokud to neni gigant typu Boeing atd., muze dovolit. Momentalne je zakladni vyzkum raket s chemickyma motorama dokoncen a musi se dostat ven, komercianolizovat a zlevnit.

Americani chteji vytvorit samostatne prumyslove odvetvi, ktere bude vydelecne. A stat, armada, NASA nebo telekomunikacni firmy atd. budou zakaznici. Myslim, ze doba k tomu dozrala.

Doufam, ze Evropa nezaspi a taky si utrhne kus.

yamato to asi bude ažké, keď politici ktorí sa nasa zaoberajú najintenzívnejšie ako napríklad Richard Shelby, v skutočnosti pôsobia ako \"brzda socialistickej práce\", zaujímajú sa hlavne o zachovanie pracovných miest vo svojom volebnom okrsku
tu je napríklad príbeh o tom ako brzdil zavádzanie cloud v nasa, lebo tvrdil že to zničí pracovné miesta
http://nasawatch.com/archives/2012/04/how-nasa-change.html
v zásade akáko¾vek inovácia likviduje \"pracovné miesta\", preto keď tvrdia že chcú vráti nasa \"bývalú slávu\", v skutočnosti to znamená, že ju chcú udrža na technologickej úrovni s polovice minulého storočia
a nielen tecchnologickej, aj úrovni manažmentu

to nie je \"potom otazka, co budeme povazovat za komercne\" :) to je zakladna otazka, ktoru nikto neriesil...

jedna vec je cots/crs - tam konkurencia je/bude + robia to aj ine krajiny, etc...

problem s ccdev je ten, ze bude asi len jeden provider, navyse presne podla podmienok nasa (pochopitelne) a takmer kompletne zaplateny nasa... ak je toto komercne, tak potom nvm...
ono, predsa len, lety s posadkou su nieco ine, ako s nakladom...

[quote]Doufam, ze Evropa nezaspi a taky si utrhne kus.[/quote]

ak to vezmeme takto, tak europa urcite nezaspala a arianespace a eads su ovela komercnejsie ako je toto... plus su v zisku...
btw - podla wiki... 50% trhu s GEO satelitmi ide cez arianespace (ariane v)... tak neviem, kto co a kde zaspal :D
[Edited on 03.4.2012 Agamemnon]

europa zaspala pilotovany vesmir, to je jasne. Navyse momentalne to vyzera, ze v ESA su tendencie zrusit vsetky vyrobne linky na ATV, nech nahodou niekoho nenapadne to dalej rozvijat... Europa sice vie, ale nechce. A to je smutne :(

Ohladom COTS/CCDev, ano, pre NASA bude len jeden provider. Ale ten vzide z nejakej sutaze, v ramci ktorej viacere firmy vyvinu svoje lode (dufajme). To hned dava iste moznosti pre komercne vyuzitie. Napr. Bigelow zmrazil svoj biznis v podstate preto, ze nebola ziadna komercna lod, ktora by obsluhovala jeho stanice. Su tu dalsie subjekty, ktore mozu mat zaujem (univerzity, armada atd.) plus cudzie staty bez vlastnej pilotovanej lode (ak to prejde cez zakonodarcov :))

Faktom je ze nikto nevie, ci z toho nieco bude, alebo nie. Ked sa to neskusi, nikdy sa to nezisti. Faktom je aj to, ze amici potrebuju novy progresivny technologicky trh ako sol, pretoze v sucasnosti nemaju moc na com rast (vsetko sa robi v cine), a monetarny system je nastaveny tak, ze bud rasties alebo sa utopis v dlhu.

Jo. Za studene valky meli amici ze zbrojeni businees. Dnes nemaji zadny vyrobni artikl, ktery by ve velkym prodavali svetu.

Tohle je sance. Ale musi nejprve dokoncit legislativu. Neco jako pravidla provozu na obezne draze. :D To bude sranda. Nedovolene predlitavani druzic atd. ;)

pravidla pre cinnost na orbite su... rozne medzinarodne zmluvy a pod... zacalo to myslim outer space treaty

btw, komu to budu predavat? o lety s ludmi nema nikto zaujem, a to ten soyuz taky drahy nebol... teraz uz na nom nie je miesto - kym nepride ccdev :D...

btw... k tomu, ci bude viac operatorov... som dost skepticky... podla vyjadreni tych spolocnosti, tak ak nebudu dostavat peniaze od nasa, tak nebudu nic robit - vynimkou je snad len spacex :) aspon jeden, hehe
navyse, ak kongres fakt urobi ten skrt, tak nvm kolko tych sutaziacich si nasa podrzi dalej... ci rovno nevyberie jedneho a pojde s nim... ked pre viacerych nebudu peniaze...

nj, pilotovane lety europa zaspala... uvidime, co teraz nakoniec z toho atv urobia... ci to pouziju ako zaklad pre nieco dalsie... alebo pojdu nejakou inou cestou... november je uz za chvilu :D

este tam je ista nadej v japonsku, ktori sa rozhodli ist smerom k pilotovanym letom... a indovia, hehe :)
[Edited on 03.4.2012 Agamemnon]

o pilotovane lety pri sucasnej cenovej urovni nie je zaujem. Cena musi klesnut. A do tej doby to musi dotovat NASA. Ak to nebude dotovat NASA, vyvoj v tejto oblasti sa urcite nezacne sam od seba, a ceny urcite ani nezacnu klesat, ak sa bude lietat stale pod taktovkou statnych agentur.

[quote]o pilotovane lety pri sucasnej cenovej urovni nie je zaujem. Cena musi klesnut. A do tej doby to musi dotovat NASA. Ak to nebude dotovat NASA, vyvoj v tejto oblasti sa urcite nezacne sam od seba, a ceny urcite ani nezacnu klesat, [b]kym sa nevyvinie nova technologia pohonov[/b] [/quote]

fix ;)

[quote]o pilotovane lety pri sucasnej cenovej urovni nie je zaujem. Cena musi klesnut. A do tej doby to musi dotovat NASA. Ak to nebude dotovat NASA, vyvoj v tejto oblasti sa urcite nezacne sam od seba, a ceny urcite ani nezacnu klesat, [b]kym sa nevyvinie nova technologia pohonov[/b] [/quote]

blbos..
cena zostáva vysoká, pretože nerastie objem prepravy
keby nasa miesto vývoja SLS, jednoducho robila to čo má, totiž lietala do vesmíru, a skúmala vesmír, cena by pod¾a mòa razom skokovo klesla možno o viac ako 50%
totiž miesto vývoja SLS, by bolo možné \"šmahom\" nakúpi dvojnásobné množstvo leteniek ako dnes, a dopravná kapcita by bola absolútne nedostatočná, a \"obrovská\" ISS sakramentsky tesná
a s nárastom počtu výkonov musí zákonite klesnú aj cena za \"jednotku\"
platí tu to isté ako pri výrobe farebných televízorov a párkov

takže napríklad cena samotného letu na ISS, je teraz 30 miliónov
a s dopravou zásob na dlhodobí pobyt 50, ako platia američania rusom,

pri zdvojnásobení objemu prepravy, by klesla aj cena letenky pre turistov, a myslím si že ich záujem by sa s poklesom ceny na polovicu nie zdvojnásobil, ale narástol ove¾a viac [Upraveno 03.4.2012 alamo]

nova technologia pohonov by bola pekna, ale nie je to nevyhnutne.

Vyssi objem prepravy by bol tiez pekny, ale to je riesenie, ktore uz raz skapalo (STS mal byt rentabilny prave pri vysokom objeme prepravy, lenze k tomu nikdy neprislo). Ukazalo sa ze NASA samotna nedokaze zabezpecit take objemy, aby zacali klesat ceny. Na to treba dalsich odberatelov.

Podla mojho nazoru sa mozeme vydat cestou znovupouzitelnosti nosicov. Netreba nove pohony, pri sucasnych technologiach je to realizovatelne, ale za cenu poklesu nosnosti (co sa da kompenzovat silnejsim nosicom). Uz len znovupouzitie prvych stupnov by podla vypoctov AirForce prinieslo pokles cien o nejakych 40%, ak si dobre spominam. Samozrejme musi ist o pruzny a operabilny system, nie nieco co treba rozobrat po kazdom starte. Ale pri kerolox motoroch to podla mna realne je.

STS by si žiadalo, minimálne zdesanásobenie objemu..
na to financie naozaj neboli a nie sú

\"Uz len znovupouzitie prvych stupnov by podla vypoctov AirForce prinieslo pokles cien o nejakych 40%, ak si dobre spominam. \"

a zase.. to isté, ako pri STS \"čiastočná znovupoužite¾nos\", ak zároveò nedôjde k navýšeniu objemu prepravy skončí to ako STS, \"ved¾ajšie prevádzkové náklady\" prípadný pokles ceny za výkon dokonale zožerú

ale prípadnú výrobu jednotazových dopravných prostriedkov, je možné zdvojnásoby \"už dnes\"

lenze jednorazovky nikdy neklesnu pod urcitu (dost vysoku) cenovu uroven, mozete ich vyrabat aj miliony, cenu materialu a pracovnej sily na vyrobu rakety proste musite zaplatit.

Ak chcete ist pod tuto cenovu uroven, musite platit len za palivo a udrzbu. Ergo potrebujete reusable stupen. STS je dost zly priklad, pretoze ak treba ten reusable stupen prakticky rozobrat a znovuzlozit po kazdom lete, tak nakladovo nie ste daleko od vyroby noveho. My potrebujeme reusable stupen, ktoremu staci servisna prehliadka.

- ja som prestal byt optimistom velmi davno (a co sa tyka terminov a ceny, tak dvojnasobne, odkedy robim vyvoj)
- to, co plati pre sts, plati aj pre znovupouzitelne nosice - ak sa zvysi pocet letov, ma to zmysel
- to, co ste popisali, je zacarovany kruh... na znizenie ceny potrebujes znovupouzitelnost... na znovupouzitelnost potrebujes zvysenie poctu letov... na zvysenie poctu letov potrebujes znizenie ceny...

btw: ak sa znizi cena letenky na polovicu, tak urcite nedojde k vyraznemu narastu poctu letov... rozdiel medzi 40M a 20M je v tejto situacii kompletne zanedbatelny... ludi, ktori si mozu nieco taketo dovolit, je malo... a urcite im na rozdiely medzi 40M a 20M zalezat nebude, pretoze ak sa na to odhodlaju, tak to nebudu robit kvoli cene... ak by to kleslo na 2M, to by bolo uz o inom... to je daleko este... a hlavne ak sa bavime o letoch ludi, stale si myslim, ze bez zmeny technologie pohonov to nepojde... lety tovaru su trochu ina vec a hlavne maju trochu ine naroky na bezpecnost...

[quote]My potrebujeme reusable stupen, ktoremu staci servisna prehliadka. [/quote]

nove technologie... tie veci idu na hranici sucasnych moznosti... to nie su lietadla, kde tie bezpecnostne hranice su daleko daleko inde...

ja iba tvrdím a stále budem, že prostriedky na zníženie ceny pri \"klasickej\" technológii sa ešte úplne nevyčerpali, a kým sa nevyčerpajú, cesty k ďalšiemu znižovaniu ceny, prostredníctvom novších technológií a znovupoužite¾nosti, sa neotvoria

možno tvrdi že zníženie ceny s 30 na 15 miliónov, je vlastne echt jedno..
môžem to tvrdi tiež, lebo ani potom na to nebudem ma :P ;)
ale viem že ak k tomu nedôjde, tak sa neotvorí cesta ani, k ďalšiemu \"skoku o polovicu nižšie\", a ďalšiemu.. atď.. a nedostaneme sa ani k tomu aby som na to mal aj ja :cool:

[quote]- ja som prestal byt optimistom velmi davno (a co sa tyka terminov a ceny, tak dvojnasobne, odkedy robim vyvoj)
[/quote]

terminy a cena platia uplne spolahlivo. Staci povodny navrh vynasobit troma ;)

[quote]
- to, co ste popisali, je zacarovany kruh... na znizenie ceny potrebujes znovupouzitelnost... na znovupouzitelnost potrebujes zvysenie poctu letov... na zvysenie poctu letov potrebujes znizenie ceny...
[/quote]

true, bohuzial...

[quote]
btw: ak sa znizi cena letenky na polovicu, tak urcite nedojde k vyraznemu narastu poctu letov... rozdiel medzi 40M a 20M je v tejto situacii kompletne zanedbatelny... ludi, ktori si mozu nieco taketo dovolit, je malo... a urcite im na rozdiely medzi 40M a 20M zalezat nebude, pretoze ak sa na to odhodlaju, tak to nebudu robit kvoli cene... ak by to kleslo na 2M, to by bolo uz o inom... to je daleko este... a hlavne ak sa bavime o letoch ludi, stale si myslim, ze bez zmeny technologie pohonov to nepojde... lety tovaru su trochu ina vec a hlavne maju trochu ine naroky na bezpecnost...
[/quote]

samozrejme mal som na mysli zasadny pokles, nie hocijaky pokles. Preto som pisal ze vacsim objemom vyroby k zasadnemu poklesu nedojde, pretoze jednoducho nemozete ist pod cenu materialu a nakladov na vyrobu. K zasadnemu poklesu moze principialne dojst iba znovupouzivanim uz vyrobenych kusov, to je zakladna a uplne jednoducha vec. No a kedze uzasne nove technologie zatial nemame, musime sa o to pokusat s tymi co mame. Bud to pojde alebo nie, kym neskusime nezistime, ale ten principialny zakladny message je jednoduchy - bud budes pouzivat raketu opakovane, alebo bude vzdy tak draha, ze velky trh nebude.

[quote]
nove technologie... tie veci idu na hranici sucasnych moznosti... to nie su lietadla, kde tie bezpecnostne hranice su daleko daleko inde...
[/quote]

dnesne motory sa bezne testuju na nasobky ich prevadzkovej doby, Merlin by sa podla vyjadreni SpaceX mohol kludne pouzivat opakovane, ruske kerolox motory tiez vydrzia toho vela... Ono treba rozlisovat, ci technika je na hranici moznosti, pretoze sa tak postavila, alebo preto ze to lepsie nevieme. Raketove motory pracuju tak 3-5 minut, potom ich zivot konci. Bol by nezmysel dimenzovat ich na 20 rocnu sluzbu. To iste ako motor F1 - vydrzi presne dva zavody (resp. kolko vyzaduju pravidla), potom je na odpis. To neznamena ze motor v honde nevydrzi 20 rokov skoro bez servisu.

[quote][quote]- ja som prestal byt optimistom velmi davno (a co sa tyka terminov a ceny, tak dvojnasobne, odkedy robim vyvoj)
[/quote]

terminy a cena platia uplne spolahlivo. Staci povodny navrh vynasobit troma ;)[/quote]

potom ano :)

[quote]samozrejme mal som na mysli zasadny pokles, nie hocijaky pokles.[/quote]

toto smerovalo na alama, ktory napisal, ze znizenie ceny na polovicu zvysi podstatne zaujem

len sa obávam že aj pre ten \"menej zásadnejší\" pokles ceny
si najprv musíte vyrobi priestor na trhu, spojený aspoò s minimálnim množstvom zvýšenia objemu prepravy, inak to trh nestrávi rovnako ako STS, bude to príliš ve¾ké sústo
[img]http://forum.freespace.sk/public/style_emoticons/default/focus.gif [/img] \"znovupoužite¾nos\" :P
[Upraveno 03.4.2012 alamo]

[quote][quote]My potrebujeme reusable stupen, ktoremu staci servisna prehliadka. [/quote]

nove technologie... tie veci idu na hranici sucasnych moznosti... to nie su lietadla, kde tie bezpecnostne hranice su daleko daleko inde...
[/quote]

O to jde. Klasicke chemicke palivo namaha material nad jeho meze, nebyt inzenyrskych triku tak ani nemuzeme litat. Spalovaci komora je namahana vysokymi tlaky a teplotami. Balonove konstrukce bez vnitrniho tlaku nevydrzi zatez a zhrouti se ... dalo by se pokracovat. Letadlo je naproti tomu i pres vysoke namahani i bez extra triku jeste stale \"v povolenych mezich\".
Pomoci ekonomickych triku by bylo mozne snizit stavajici cenu tak o 40%, ale musim se zeptat - k cemu to je? Ano, pokud bude levnejsi doprava, je mozne dostat nahoru vice veci, levneji, rozbehne se nejaka dalsi ekonomicka aktivita. Ale pro masovou dopravu a expanzi, o ktere potaji asi vetsina lidi na tomto foru sni, je potreba snizit cenu o nekolik radu. Pokud se cena za dopravu cloveka na LEO pohybuje okolo 30M$, poleti jen nekolik jedincu. Pokud to bude 3M$, poleti jich vice, ale stale je to malo. Pro skutecne masovou dopravu je potreba se dostat od dalsi dva - tri rady dolu. Kdo z vas by letel na LEO pokud by cena klesla k cene auta?
Pokud by se mela rozvijet ekonomika dopravy do vesmiru, nesmi se zapomenout na dalsi orisek. V tuto chvili se vynasi priblizne procento startovaci hmotnosti na orbitu (pravda, hodne zalezi na nosici), coz je spaleni znacneho mnozstvi paliva. Nedokazu odhadnout dusledky, ale masivnejsi aktivita v tomto ohledu muze mit dusledky i pro ekologickou rovnovahu, jine prostredky jsou vice nez zadouci.
Bohuzel. Experimentovani v teto oblasti sice je, ale to je vse. Nedavno jsem cetl clanek o nadsencich, kteri chteji postavit MAK. Stejne tak tu jsou dalsi nadsenci, co by radi postavili vytah, nebo i jine, netradicni formy dopravy.
Otazkou je, jak dlouho vydrzi ropa (pro kerolox palivo). Je mozne pouzit neco syntentickeho jako nahradu, ale ropa je \"levna\". Drazsi je metan, jeste drazsi vodik. Dalsi paliva neuvazuji. Limity tedy nejsou jenom ekonomicke a nova technologie dopravy je zivotne dulezita.

[quote]Pomoci ekonomickych triku by bylo mozne snizit stavajici cenu tak o 40%, ale musim se zeptat - k cemu to je? [/quote]

tak napríklad taká pilotovaná výprava na mars..
keby sa cena znížila o tých 40%, nako¾ko by sa presunula od sci fi, k realite?
a to navyše za predpokladu že prvá výprava nepôjde priamo na povrch marsu, ale na phobos deimos, a vybuduje tam nejaké \"predpolie\"..

[quote][quote]Pomoci ekonomickych triku by bylo mozne snizit stavajici cenu tak o 40%, ale musim se zeptat - k cemu to je? [/quote]

tak napríklad taká pilotovaná výprava na mars..
keby sa cena znížila o tých 40%, nako¾ko by sa presunula od sci fi, k realite?
a to navyše za predpokladu že prvá výprava nepôjde priamo na povrch marsu, ale na phobos deimos, a vybuduje tam nejaké \"predpolie\".. [/quote]

cena startu nosica/ov je pri cene letu na mars v podstate zanedbatelna... tych 40% takmer urcite [Edited on 03.4.2012 Agamemnon]

eee.. to platí pri supernosičoch
ale ak sa zmení architektúra, a miesto supernosičov sa použije iná verzia, napríklad palivová stanica, cena za dopravu na LEO zostane proporcionálne zachovaná kdežto cena za letový hardvér prudko klesne..
(vrátane ceny prípadnej poistky pred haváriou nosiča)
teda taký je aspoò môj dohad..

tak napríklad taká pilotovaná výprava na mars..
keby sa cena znížila o tých 40%, nako¾ko by sa presunula od sci fi, k realite?
a to navyše za predpokladu že prvá výprava nepôjde priamo na povrch marsu, ale na phobos deimos, a vybuduje tam nejaké \"predpolie\".. [/quote]

Pletes 2 veci dohromady. Prvni ukol je presunout zajisteni orbitu zeme do soukromenho sektoru a zlevnit, tak aby zustaly prostredky pro dalsi projekty jako je mise na Mars atd., ktera bude z pohledu techniky v kosmonautice High-Tec a bude stat hromadu prostredku.

nepletiem.. sú to všetko spojité nádoby..
aj náklad ktorí si zaplatí štát, je náklad, a peniaze od štátu sú tiež peniaze..

pleties... tie veci nie su ani vyvinute... zarataj si do tej misie aj cenu na vyvoj tych veci, a stale je cena za nosice, v podstate, zanedbatelna... dokonca ani nie su dohodnute veci, ako napr. interface, s akym by to malo fungovat...

americania sice maju v plane tento rok test zakladnej \"palivovej pistole\" na iss... ale zatial este ani to nie je urobene...

nepletiem
\"dokonca ani nie su dohodnute veci, ako napr. interface, s akym by to malo fungovat... \"

takže vlastne ani nevedia čo to idú vyvinú, a na čo to más slúži
celkoví plán 00

akým spôsobom bola kolonializovaná amerika?
bola kolonializovaná, na báze participácie súkromného a štátneho sektora
a to isté sa musí sta aj pri kolonizácii a \"dobývaní\" vesmíru
čiže aj výprava na mars, musí by poòatá nielen ako \"vedecká úloha\", ale aj ako ekonomický zámer, ktorí má vies k zníženiu ceny za dopravu a pobyt vo vesmíre.. keď už ničím iným, tak aspoò jeho efektívnym začlenením do celkového rastu objemu dopravy

vhodnym spojenim verejneho a sukromneho sektora moze dojst aj k poklesu ceny letu na mars. Zoberte si ten high-tech hardver, co by musela NASA vyvinut. Musi byt megaspolahlivy, splnat parametre, A ESTE musi byt aj velmi lahky. Splnit kazdy z uvedenych poziadavkov je pomerne lahke, ale splnit vsetky naraz, to je megatazke a teda megadrahe.
A teraz si predstavte ze viete za pomoci sukromnych partnerov relativne lacno dostat na orbit alebo do L1 nejake mnozstvo paliva, ktore nasledne vyuzije vas high-tech hardver. Ked mozete ratat s tymto \"lacnym\" palivom, uz ta vasa high-tech technologia nema take vysoke naroky na lahkost konstrukcie. Razom ste v \"ludskejsich\" parametroch a tym padom aj v inej cene.

[quote]vhodnym spojenim verejneho a sukromneho sektora moze dojst aj k poklesu ceny letu na mars. Zoberte si ten high-tech hardver, co by musela NASA vyvinut. Musi byt megaspolahlivy, splnat parametre, A ESTE musi byt aj velmi lahky. Splnit kazdy z uvedenych poziadavkov je pomerne lahke, ale splnit vsetky naraz, to je megatazke a teda megadrahe.
A teraz si predstavte ze viete za pomoci sukromnych partnerov relativne lacno dostat na orbit alebo do L1 nejake mnozstvo paliva, ktore nasledne vyuzije vas high-tech hardver. Ked mozete ratat s tymto \"lacnym\" palivom, uz ta vasa high-tech technologia nema take vysoke naroky na lahkost konstrukcie. Razom ste v \"ludskejsich\" parametroch a tym padom aj v inej cene. [/quote]

*3

to je \"krat tri\" alebo nejaky neslusny obrazok? :D

[quote]to je \"krat tri\" alebo nejaky neslusny obrazok? :D [/quote]

lol :D to je \"krát tri\" :)

Pages