A čo keď je už hotový?

Primary tabs

myslím \"amatérsky nosič\".. (pozor každé slovo bude v podstate \"monohozmysel\".. hlavne slovo \"lacný\"..)

vàta my to v hlave už asi mesiac..
čo keď je už všetko \"hotové\"? (odkedy som začal h¾ada všetko o ARCA)
veď po celom sete existuje halda, izolovaných skupín, ktoré sa snažia o to isté, a navzájom si \"konkurujú\", neadekvátne ciele, nedostatok financií.. výsledok žiadny..
napríklad čo keby niekto kúpil od dánov ten ich hybridný \"nosič\", použil ho ako prví stupeò, a naò osadil ako druhý stupeò napríklad nejaký výrobok od armadilio aerospace?

a čo to znamená \"amatérsky nosič\"?
dospel so m k predstave akejsi stavebnice v \"krabiciach\"
čosi ako keď si kúpite ultralight, alebo športové auto a sami si ho doma zložíte..

čo keď je už všetko hotové, a stačí to pozliepa do hromady?
neviem ako to ďalej rozvies..
ale naozaj je všetko nutné stava od začiatku a sám, na kolene?
čo keď stačí zača navzájom komunikova?
po celom svete a internete sú roztrúsené útržky informácií, a technológií, netreba ich len pozliepa (a ako som už povedal ¾udí čo sa snažia o to isté), a správne zloži?
čo keď to naozaj nie je iba o peniazoch, ale o tom zača komunikova?

[quote]myslím \"amatérsky nosič\".. (pozor každé slovo bude v podstate \"monohozmysel\".. hlavne slovo \"lacný\"..)
...[/quote]
Nie je hotovy...
Kosmonautika je stale extremny sport a fyzika nepusti.

Kapitalisti, ani rusky kapitalisti nie su blbci.
Preto platia najlepsich inzinierov, aby pouzili najlepsie technologie, aby vyprodukovali najspolahlivejsi a najlacnejsi nosic v zmylse USD/kg PL.

Existuju samozrejme jednoduchsie postupy, menej efektivne, menej high tech end technologie,...
Ale potom platis spolahlivostou a urcite cenou. menej efektivna technologia totiz znamena vyssiu hmotnost az k extremu, ze raketa neudvihne samu seba.

Dalsi problem je, ze cim nizsia nosnost rakety, tym vyssie naklady v zmysle USD/kg PL.
(Orientacne nema zmysel robit nosic pod 15kg a nedostames cenu startu pri seriovke pod 400.000,-Eur. Ak ratas este na vyvoj cez milion Eur, tak mas sancu.)

Takze mozes k tomu pristupit jak von Braun a zviazat 1 raketu + 4 rakety + 11 rakiet +... a to staci od jedneho schopneho týmu, napr. od Danov. Ziskas nieco obrovske, nespolahlive a drahe (10 az 100 nasobne voci klasike). LEO dosiahnes, ale za tu cenu by si si v pohode zaplatil najlepsich inzinierov, aby pouzili najlepsie technologie, aby vyprodukovali najspolahlivejsi a najlacnejsi ... :)

Preto ma zmysel jedine ten tim, ktory hlada prevratnu myslienku, ktora prekona bezne koncepcie... Vsetci \"klasici\" vcitane v minulom storoci zavrhnutych vzdusnych startov (ako neefektivnych v zmysle USD/kg PL)nie su zaujimavy partneri. Nie su zaujimavy ani Dani, ktory sa sice hraju s velkym modelom, ale nic prevratne, posuvne, objavne nerobia. Ani Musk nie je pre amaterov, ak za amatera nepovazujes jeho :).

Ak poznas tim, ktory ma napad lepsi jak NASA, RKA,..., tak to je tim, s ktorym ma zmysel sa spajat, ktory ma sancu amatersky dostat raketu do vesmiru...

Edit:
Este jeden podstatny fakt. Pre malu, jednoduchu raketu som spocital narocnost na 70 clovek rokov prace na plny uvazok. A zrejme to nezvladne menej ako 5 ludi. (pre roznoznorodost technologii a aplikacii)
Z toho vyplyva aj cena za start aj cena za vyvoj.

Takze ak mas milion eur, tak ja mam riesenie a ak mas este dalsich 200000, tak ti zlozim pred domom krabice s raketou a rampou. (malo by sa to vliezt do jedneho kamiona) a za dalsich 200000 ti ju pomozem zlozit, a odstartovat.
Je to tvoja predstava o amaterskej rakete? ;) [Editoval 27.1.2012 martinjediny]

mòa len napadlo, čo by sa stalo, keby niekto zobral automat čo sa zúčastnil na lunar lander chalenge, zmenil mu softvér, a posadil ho na nejaký prví stupeò čo by ho dostal do vyššej štartovacej výšky
spolu s pochybnosou o tom, že ceny a finančné nároky tých \"amatérskych konštruktérov\", sú na rovnakej úrovni, ako napríklad esa a jej vegy

[quote]mòa len napadlo, čo by sa stalo, keby niekto zobral automat čo sa zúčastnil na lunar lander chalenge, zmenil mu softvér, a posadil ho na nejaký prví stupeò čo by ho dostal do vyššej štartovacej výšky
spolu s pochybnosou o tom, že ceny a finančné nároky tých \"amatérskych konštruktérov\", sú na rovnakej úrovni, ako napríklad esa a jej vegy [/quote]
Mna to tiez napadlo. Pred par rokmi, ked som zistil, za ake prachy robi NASA fotovoltaicke lietadlo, tak som si povedal, ze strasna ulievaren prachov... boli pomaly o styry rady dalej, ako pre amaterov. (ak nerobili aj nieco ine ako prezentovali).

Predpokladal som ze podobne na tom budu aj ine projekty, tak som sa poustil do stavby amaterskej rakety. Ale postup a vysledky boli tak mizive az ziadne, ze som cely postup a pristup musel prehodnotit a zmenit.
Ze NASA kupuje predrazene rakety a plati za ppt prezentacie miliardy medzi tym potvrdil uz aj Musk. Ale asi sa mu to zapacilo tiez... :)

[b]Raketa, aj amaterska, je tak narocna, ze ak chces zacat s jej stavbou, tak si na zlom fore a citas zlu literaturu. Chyt do ruky knihu manazmentu a presun sa na manazerske fora.

Raketa nie je problem technicky. Ale ekonomicko/manazersky.[/b]

nemusíš na mòa \"kriča\".. :P

ja som tu predsa nenaškrtol, celý vývoj rakety od samého začiatku na kolene, vrátane nákupu napríklad obrábacích strojov
\"Takze ak mas milion eur, tak ja mam riesenie a ak mas este dalsich 200000, tak ti zlozim pred domom krabice s raketou a rampou. (malo by sa to vliezt do jedneho kamiona) a za dalsich 200000 ti ju pomozem zlozit, a odstartovat.\"

samozrejme predpokladám že v tej cene, máš zarátané, že by si všetko robil od úplného začiatku, takpovediac od \"výberu paliva\"?
alebo si sa pozrel po internete, a našiel tam napríklad ponuku
http://www.xcor.com/products/engines/4K14_LOX-kerosene_rocket_engine.html
alebo na stránky armadilio, spýtal sa ich za ko¾ko to čo potrebuješ by ti predali oni? (hotové)

pričom všetky tie skupiny vrátane dánov, sa snažia o znovupoužite¾nos, a nie je tu šanca že keby sa to čo už spravili, niekto rozhodol využi na \"EELV\" (iba jedno použitie), tak by sa mu podarilo posla hore satelit? [Upraveno 27.1.2012 alamo]
.......
inak
\"Raketa, aj amaterska, je tak narocna, ze ak chces zacat s jej stavbou, tak si na zlom fore a citas zlu literaturu. Chyt do ruky knihu manazmentu a presun sa na manazerske fora.
Raketa nie je problem technicky. Ale ekonomicko/manazersky.\"

to akože má znamena, že ak \"chcem\" stava skutočnú raketu (alebo o tom čo i len debatova), musím sa presunú na iné fórum, pretože toto fórum vlastne ani o \"raketách\" nie je? a o čom teda je?

mám sa zača vá¾a po dlážke od smiechu, alebo iba ticho plaka? [Upraveno 27.1.2012 alamo]

Alamo, tahle tvoje myšlenka (poskládat malou nosnou raketu z hotových částí od různých \"amatérů\" z celého světa) se mi fakt líbí. Byl bych rád, kdyby to opravdu šlo. Přiznám se ale, že v této oblasti se docela ztrácím. Dokážeme tu dát dohromady nějaký přehledný seznam toho, co jací \"amatéři\" opravdu mají? Včetně dostatečně přesných parametrů?

je ich dos
s Lunar Lander Challenge mali výsledky a sú stále aktívny
http://en.wikipedia.org/wiki/Lunar_Lander_Challenge
armadilio a mastern space
http://www.armadilloaerospace.com/n.x/Armadillo/Home
http://masten-space.com/
(automatický štart pristátie, má asi dos blízko k schopnostiam druhého stupòa)

dalo by sa použi niečo s google lunar x prize
zdá sa že najbližšie k postaveniu vlastnej sondy schopnej pristᝠna povrchu mesiaca sú astrobotic http://www.astrobotictech.com/
a odysseymoon http://www.odysseymoon.com/

potom xcor http://www.xcor.com/ s ich raketovými lietadlami
(myslím že najlepšie zvládli piestové čerpadlá paliva)

sponzorov majú a stále fungujú \"cukrári\"
http://sugarshot.org/index.html

do výšky viac ako 100 km preukázate¾ne poslali raketu na tuhé palivo CSXT
Civilian Space eXploration Team http://en.wikipedia.org/wiki/Civilian_Space_eXploration_Team
ale či sú stále aktívny to som nevyhrabal

naozaj \"exotická\" firma sú DARMA Technology Inc pôvodom kórejčania
http://www.darmatechnology.com/chase-10-methane-rocket-engine.html
(\"dospelý\" motor metán kyslík)

samozrejme dáni.. copenhagen suborbitals
http://www.copenhagensuborbitals.com/index.php

a spomeniem aj \"operetnú\" rumunskú ARCU
https://www.arcaspace.com/en/home.php

a myslím že najrôznejších poloamatérov je ešte viac..
som presvedčený že keby sa, ich pár spojilo do hromady, a začalo robi aj \"to\" niečo iné, dosiahli by ve¾mi rýchlo reálny výsledok [Upraveno 28.1.2012 alamo]

[quote]Alamo, tahle tvoje myšlenka (poskládat malou nosnou raketu z hotových částí od různých \"amatérů\" z celého světa) se mi fakt líbí. ...[/quote]

Ta myslienka ma svoje caro, a je logicka, ale...

1/ Ak chceme realne hovorit o amaterskej rakete, zrejme by bolo vhodne alamove kriteria doplnit. napr. pocet stupnov rakety obmedzit na 4. (idealne 2)
(vylucme ulety typu 200 stupnovej rakety na syfonove bombicky...)

2/ Bolo by vhodne tiez stanovit hranicu miniaturizacie. Myslim si ze prekonat Japonsku L4S by bolo technologicky enormne narocne, ani nepoznam dostupne technologie. Z toho nam ale zas vychadza, ze az tak celkom mala a lacne to nebude.

2/ Bolo by vhodne ceknut, ci niekto uz ma pouzitelny stupen hotovy. O pouzitelnom stupni sa mozme bavit, ak presiahol vysku 200km. 100km je malo. to je ako porovnavat bicykel a motorku.
Ja som taky vykon nepostrehol. Rad by som sa mylil.
Otazka je, co Dani, ktory maju Human rated a navrat na padakoch. Tam by to asi slo.

3/ Ci existuju aspon pouzitelne komponenty...
MOTOR (najmensi problem): Ak neratame profy motory, N2O/HTPB SpaceDev Hybrid rocket motor, Kestrel,..., tak to budu zrejme vsetky hybridne motory, ktore pre jednoduchost a vlastnu robustnost maju vlastnosti velmi podobne a dostacujuce uz v amaterskej verzii. Taktiez su legislativne podstatne jednoduchsie ako motory na TPH.
Motory na TPH su pouzitelne, ale amaterom by som ich do ruk nedaval.
Cukrarom fandim, ale ti maju pred sebou este dlhy vyvoj.
NADRZE: nepoznam nijaku prelomovu myslienku, tento komponent sa aj tak upravuje podla celku
RIADENIE: ktokolvek, kto zvladol online komunikaciu pocas startu a GPS pre vysoke rychlosti a vysky. Tento komponent povazujem za \"skladackovy\" a doladitelny. Ak si dobre pamatam, tak toto by zas napr. cukrari zvladnute mat mali.

Kedze kompletny pouzitelny stupen nie je (nepoznam), tak sa je mozne obratit jedine na komponenty a doladenie.
V tom pripade ale mnoho komponentov mas rovno na Slovensku. Napr. Hybridne motory - Caba Boros ma nieco odskusane a dosiahol potrebne parametre, tranzisor - prenos telemetrie a je clen tymu a ucastnik skusobnych startov cukrarov, dalej poznam ludi, co vlani hovorili o moznostiach pouzit skusobne veze leteckych motorov na Povazi, mame na Slovensku dodavatelov kompozitnych dielov pre letecky priemysel,... posledny polrok (s prestavkami) riesim ultralahke nadrze pre kryogenne palivo posledneho stupna, mobilnu startovaciu rampu by mohli postavit Greci, celkom šikovnych chalanov ma skbaloon http://kozmonautika.sk/obsah/projekt-skballoon...

Na vsetky tvoje uvodne otazky existuje kladna odpoved. okrem poslednej.

Riesenia su. Chyba manazer a peniaze.

Blazna za manazera nechcem a profik ma vacsinou ine zaujmy. Takze ho treba zaplatit. A raketa tiez nieco stoji. Nie vsetko mozes vyrobit na kolene.

[quote]Dokážeme tu dát dohromady nějaký přehledný seznam toho, co jací \"amatéři\" opravdu mají? Včetně dostatečně přesných parametrů? [/quote]

tak to bude na ažšia úloha, ako momentálne zisujem :(
oni sú síce ochotný zverejni (dos barnumsky), že niečo dokázali, ale presné technické údaje, bude treba doslova \"vydolova\"

[quote]posledny polrok (s prestavkami) riesim ultralahke nadrze pre kryogenne palivo posledneho stupna..[/quote]

a čo keby si o tom čo to vlastne robíš, a ako by to malo nakoniec vypada napísal do tejto témy trochu viac? (ak si nájdeš na to čas)
a robíš to len sám, alebo je vás viac v tíme?

[quote]Blazna za manazera nechcem a profik ma vacsinou ine zaujmy.[/quote]

ak ten blázon mám by ja.. tak musím pripusti že to dos sedí, a za manažéra sa nepokladám ;)
okrem toho posledná úspešná \"spoločenská akcia\" ktorú som zorganizoval, bolo kolo kolo mlynské v materskej škôlke, a odvtedy nič :P

[quote]Dokážeme tu dát dohromady nějaký přehledný seznam toho, co jací \"amatéři\" opravdu mají? Včetně dostatečně přesných parametrů? [/quote]

tak to bude na ažšia úloha, ako momentálne zisujem :(
oni sú síce ochotný zverejni (dos barnumsky), že niečo dokázali, ale presné technické údaje, bude treba doslova \"vydolova\"
[i]==> Naozaj je to tazka uloha, vacsinou sa zo zverejnenych udajov zvysne parametre dopocitavaju / odhaduju[/i]

[quote]posledny polrok (s prestavkami) riesim ultralahke nadrze pre kryogenne palivo posledneho stupna..[/quote]

a čo keby si o tom čo to vlastne robíš, a ako by to malo nakoniec vypada napísal do tejto témy trochu viac? (ak si nájdeš na to čas)
a robíš to len sám, alebo je vás viac v tíme?
[i]==> Nieco som zverejnil na Slovak Space Party 2011 a stretol sa tam s ludmi, co mi s tym mozu pomoct. Vsetky komponenty malej rakety su uz niekde otestovane, alebo je zname, ze funguju, a ze dosahuju potrebne parametre. Ci sa uz kupia, upravia, alebo vyrobia nanovo nie je podstatne.
Ostava mi len ten jeden komponent - nadrze, ak chcem dosiahnut 2stupnovu raketu, musim stlacit hmotnost steny nadrze pod 7,9 kg/m2 vcitane izolacie, oplastenia a nosnych prvkov. Priemer gulovej nadrze LOX 1040mm tlak 2MPa. inak bude musiet by raketa trojstupnova.
Konstrukcny navrh mam, pracujem na technologickom projekte, prototyp nasleduje az potom.
Ak by si poznal riesenie, alebo aspon podobny navrh pre nadrze, to by ma posunulo dalej.
ad bezpecnost - bezpecnou vzdialenostou, t.j. bezobsluzne tankovanie a start.
==>btw. tim chcem stavat az s manazerom. zatial mam cast prac. casu vyhradeny na tento projket + moj volny cas. Samozrejme nie celu problematiku ovladam do detailov, takze konzultujem, ale to je v priatelskej / nezavaznej rovine. Tam mam aj kamarata, spickoveho manazera, ale jak hovori, \"nie je to ani moj konicek, ani rodina, ani zamestnanie.\" Som mu vdacny aj za ten cas, co si pre mna nasiel na konzultacie, ale na rozbehnutie projektu to nestaci.[/i]

[quote]Blazna za manazera nechcem a profik ma vacsinou ine zaujmy.[/quote]

ak ten blázon mám by ja.. tak musím pripusti že to dos sedí, a za manažéra sa nepokladám ;)
okrem toho posledná úspešná \"spoločenská akcia\" ktorú som zorganizoval, bolo kolo kolo mlynské v materskej škôlke, a odvtedy nič :P
[i]==> poznamka nesmerovala na na Teba. :)
Myslel som tym, aby bol schopny, mal realny odhad a vedel do coho ide. A aby bol schopny dotiahnut projekt dokonca. Ak poviem, ze su oblasti pre male rakety bezkonkurencne, (nie je to USD/kg), a ze teda maju sancu na komercny uspech, druhym dychom treba si uvedomit aj rizika komercneho uspechu.

Po zhrnuti vsetkych plusov a minusov som presvedceny, ze plusov je podstatne viac a projekt je realny a realizovatelny.
Posledny chybajuci presvedcivy komponent, je tato nadrz. Ktora ma dostatok technologickej inovativnosti, aby presvedcila, preco prave teto projekt ma sancu. (2stupnova verzia)
Ak sa najde zaujemca o trojstupnovu raketu, tak komponenty su zname vsetky uz dnes.
[/i]

prečo \"in line\"?
nebolo by lacnejšie, ako vy¾ahčova nádrž, jednoducho na prví stupeò \"prilepi\" nejaké bostery? (ako R7..)trebárs \"cukrové\"..

keď to poletí, môže sa to ďalej vy¾ahčova a vylepšova..

nie som síce konštruktér, ale odkedy sa o to zaujímam, stále narážam na poučku, že snaha o čo naj¾ahšiu konštrukciu, môže smerova práve opačne k zvýšeniu nákladov, pretože čím viac \"tip top\" konštrukcia tým väčšie náklady na samotnú stavbu.. (vrátane drahších materiálov)

potom prečo \"ako lambda\"?
japonci to všetko natlačili do \"miniatúry\"
ale nedá sa to aj inak?
napríklad ako \"menší\" BA-2
http://www.spaceandtech.com/spacedata/elvs/beal_ba2_sum.shtml
http://www.freerepublic.com/focus/f-bloggers/1781167/posts
http://picasaweb.google.com/lh/photo/-qr2dHCWWRqJ9TfSlrnTsg

potom \"komerčný projekt\"?
pod tým si predstavujem len jedno, že všetko dodávaš \"na k¾úč\"
ale to preds už existuje, a aj keby si sa ako snažil, mám podozrenie, že vždy bude lacnejšie, umiestni cubesat do \"pod\" na ve¾kej rakete, ako stava vlastnú
jrdinou výhodou, malého nosiča je, že sa satelit uniestni na presne tú dráhu ktorú chceš

ak niekto chce stava a použi \"amatérsky nosič\", tak nie preto aby to bolo lacnejšie, ale práve preto že chce stava \"svoj nosič\", chce to skúsi, a \"nižšia cena\" sa dosahuje tak že čas nákladov, sa premení na osobný čas, a prácu ktorú na tom sami odvedú
čiže \"stavebnica\", niečo čo už funguje a dajú sa na tom urobi aj nejaké zmeny, aby to bola \"tvoja vlastná raketa\"
napríklad vymeni najlacnejšie \"cukrárske\" bostery, za výkonnejšiu TPH
vymeni motor v stupni za iný, alebo celý stupeò, robi zmeny v softvéry

proste amatéri čo chcú stava \"vlastný nosič\", nebudú vráža peniaze do niečoho čo je už hotvé.. oni vždy budú chcie \"to\" - \"stava si svoj vlastný nosič\"
takže doslova jediné čo na tomto \"trhu\" je možné umiestni bude a musí vypada nejak takto
[img]http://australianaviation.com.au/wp-content/uploads/2010/02/img001.jpg [/img]
\"kopa súčiastok\" s návodom na zostavenie
http://www.youtube.com/watch?v=LPhJuDBBxHs :P

doslova \"čím viac stupòov\", tým viac možností, aby si ten \"koncový realizátor\" našiel miesto pre tie svoje úpravy, pod¾a svojich schopností a možností
............................

potom ma ešte napadá otázka, a čo to vlastne budú chcie vynáša hore?
bude to na LEO?
s umiestòovaním satelitu na LEO, bude s polu s tým ako rastie problém s vesmírnym bordelom, čoraz väčší problém, a bude s tým spojených čoraz viac papierovačiek a \"razítkovania\"
takže amatéri sa budú pod¾a mòa musie pozrie \"niekam ďalej\"
a popremýš¾a či keď sú schopný postavi cubesat, či by nemohol by aj \"deep space\"?
a napríklad snaži sa mu doda C3, a posla ho tak aby obletel nejaký asteroid a odfotil ho
takže naozaj musí by \"amatérsky nosič\" malí? [Upraveno 30.1.2012 alamo]

[i]\"...ale odkedy sa o to zaujímam, stále narážam na poučku, že snaha o čo naj¾ahšiu konštrukciu, môže smerova práve opačne k zvýšeniu nákladov, ...potom prečo \"ako lambda\"?...\" [/i]
==>Alamo, toto je vazne pruserova otazka. :)
Velkych rakiet mas habadej. A miniaturizacia je draha. takze najlacnejsia raketa nebude ta najmensia. To \"optimum\" spocitali japonci pre lambdu.
Ja hladam tu najlacnejsiu na vyrobu. Ak pouzijem technologiu 30kg po 200Eur/kg, tak mozem byt na tom lepsie, ako pouzit 50kg za 50Eur/kg, pretoze tych zvysenych 20kg si vyziada dalsich 200kg/50Eur v predchadzajucom stupni. Ak si vsimnes, hovorim len o specialnych nadrziach pre horny stupen.

V zmysle zakona 21/2007Z.z. SR, §21 ods5 pism b Ti na internete mozem poskytnut len informácie \"...vo verejnej sfere posobnosti, alebo zakladneho vedckeho vyskumu...\", pretoze neviem zarucit pouzitie informacii mimo EU v zmysle §21 ods4 zakona, a niektore casti spadaju pod Čl. 2 písm. a) nariadenia rady (ES) č. 1334/2000.
Takze ak sa niekde stretneme, mozno prezradim viac...

(Btw. Ak si pozorne pracitas \"tisicstrankovu\" prilohu 1 nariadenia rady, tak zistis, ze vyrobky dvojakeho urcenia mas mozno aj v kuchyni :) )

[i]
jrdinou výhodou, malého nosiča je, že sa satelit uniestni na presne tú dráhu ktorú chceš[/i]
==> Ja som nasiel tych vyhod viac a podstatnych.

[i]...ak niekto chce stava a použi \"amatérsky nosič\", tak nie preto aby to bolo lacnejšie, ale práve preto že chce stava \"svoj nosič\", chce to skúsi, a \"nižšia cena\" sa dosahuje tak že čas nákladov, sa premení na osobný čas, [/i]
==> Ten vrtulnik, lietadlo, auto,... sa mi paci. Mozno aj toto by bola cesta... Ma to ale nejake ale, vcitane zakona 21/... V kazdom pripade je toto podnetna myslienka, ktoru som zatial nezvazoval. :)

[i]
potom ma ešte napadá otázka, a čo to vlastne budú chcie vynáša hore?
bude to na LEO?
s umiestòovaním satelitu na LEO, bude s polu s tým ako rastie problém s vesmírnym bordelom, čoraz väčší problém, a bude s tým spojených čoraz viac papierovačiek a \"razítkovania\"
takže amatéri sa budú pod¾a mòa musie pozrie \"niekam ďalej\"...
takže naozaj musí by \"amatérsky nosič\" malí? [Upraveno 30.1.2012 alamo] [/i]
==> Ja to vidim tak, ze sa amaterske satelity obmedzia napr. zakazom orbit pretinajucich vysky od 300km-40000km nad povrchom Zeme. A starty na nizke orbity len v urcenych koridoroch. Tak jak su volne pasma vo vysielani, budu volne pasma aj pre lietanie.
A hlbokemu vesmiru sa nebranim. nosnost na to bude. od 15kg uz spachas vselico. :)
Martin

tak na zákonné obmedzenia so zariadením, s potencionálnym vojenským použitím som nepomyslel..
v zásade, keby vznikol nejaký skladačkový \"amatérsky nosič\" pod niečím ako \"gnu licencia\", nič by nebránilo tomu aby to kúpil a zostavil trebárs \"Bin ládin\" v jaskyni, a on by to využil po svojom

doslova nový a ešte väčší \"sputnikový šok\" [Upraveno 30.1.2012 alamo]

brrr. dos nešastný smer na premýš¾anie
čo tak radšej o inom
\"Velkych rakiet mas habadej. A miniaturizacia je draha. takze najlacnejsia raketa nebude ta najmensia. To \"optimum\" spocitali japonci pre lambdu.\"

nemal som na mysli, \"ve¾kú raketu\" ako niečo s ve¾kou nosnosou
ale \"ve¾kú čo do rozmerov\"
cena za palivo, predsa tvorí vždy najmenšiu čas ceny štartu
a okrem lambdy možno existujú aj iné vzory
napríklad
http://cs.wikipedia.org/wiki/Black_Arrow
black arrow síce nebol taký \"ceruzkoví\" ako lambda, ale keby ho briti nezrušili, s cenou by sa na òu pod¾a mòa dotiahol

Black_Arrow si si vybral dobry priklad. Ten som opustil este na zaciatku z dovodu H2O2. Pre nizke ISP a nebezpecnosti porovnatelnej s LOX a zapalovaciemu systemu, som si povedal, ze to uz mozem rovno skusit LOX.
Na druhej strane si usetreny kryonadrzi...
Tu by nejaka miniaturizacia este mozna bola.
Edit:
13m vyska, 2m priemer, 18 ton/135kg , 3stupne
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?
Takto jednoducha raketa by nemusela byt cenou moc inde...
[Editoval 30.1.2012 martinjediny]

[quote]
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?
Takto jednoducha raketa by nemusela byt cenou moc inde...
[Editoval 30.1.2012 martinjediny] [/quote]

No jo ale proudove letadlo je vicenasobne pouzitelne. Treba F-16 - maximalni hmotnost 16 500Kg a cena v roce 1998 18.5mil USD.

[quote][quote]
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?
Takto jednoducha raketa by nemusela byt cenou moc inde...
[Editoval 30.1.2012 martinjediny] [/quote]

No jo ale proudove letadlo je vicenasobne pouzitelne. Treba F-16 - maximalni hmotnost 16 500Kg a cena v roce 1998 18.5mil USD. [/quote]

Ok, tak skusme prve priblizenie z F-16. Ak porovnam prazdne hmotnosti a cenu, tak v prvom priblizeni mam 4,5mil USD na Black arrow.

Porovnavanie s velkoseriovou vyrobou, ani vojenskou stihackou sice nie to co som mal presne na mysli, ale aspon radovo by sme trafit mohli...

Vzhladom na jednoduchost Black arrow by mozno slo porovnat ho cenovo s Falconom 1.

http://www.astronautix.com/lvs/blaarrow.htm
tu je cena \"Launch data is: complete in 1985 dollars. Flyaway Unit Cost $: 8.000 million.\"
samozrejme vyrobili iba 5 kusov, 4 leteli s toho jeden úspešne, jeden by mal by v múzeu

Tak si to porovnaj S F 1e, ktory Ti na orbitu odnesie 1010kg za 10,5mil USD v dnesnych cenach, s Blackarrows, ktory ti v prepocte na dnesne ceny vynesie za tie iste(vacsie) peniaze 135kg.

Ak budes stavat miniaturu Black arrows, tak skutocne budes stavat len raketu pre raketu. A vzhladom na niektore nezmensitelne casti, bude nosnost klesat rychlejsie, ako modelove zmensenie.
Aj ked pripustam, ze zo spominanych variant je najjednoduchsia.
Ak ale sa zamyslas nad dosiahnutelnostou vysledku, mohol by si zvazit aj HNO3 a to dokonca s lepsim ISP, ako H2O2. Ze by z toho mohol byt celkom pekny pruser, asi netreba rozoberat.

čo máš furt s tou \"miniaturizáciou\", ja by som ho naopak zväčšil

[quote]martin jediny
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?[/quote] Môžeš počíta 1000-2500 dolárov/euro za kilogram. Dos to kolíše. Pre ukážku ceny a váhy známych dopravákov okolo roku 2010-2011.
typ lietadla ............. M$ (2011)...... OEW (stroj pripravený na let - bez cestujúcich a paliva)
Boeing 737-600 .......... 59.4 ...... 36 400 kg
Boeing 737-800 .......... 84.4 ...... 41 400 kg
Boeing 737-900ER ...... 89.6 ...... 44 676 kg
Boeing 737 MAX 9 ...... 101.7 ...... 45 000 kg ?
Boeing 747-8 Freighter ...... 333.5 ...... 183 000 kg
Boeing 767-200ER ......... 151.5 ...... 179 170 kg
Boeing 767-300 Freighter ...... 175.4 ...... 186 880 kg
Boeing 767-400ER ...... 190.2 ...... 204 120 kg
Boeing 777-200ER ...... 244.7 ...... 138 100 kg
Boeing 777-300ER ...... 298.3 ...... 167 800 kg
Boeing 777 Freighter ...... 280.1 ...... 144 400 kg
Boeing 787-8 .......... 193.5 ...... 110 000 kg
Boeing 787-9 .......... 227.8 ...... 115 000 kg
Airbus A320-200 ....... 88.3 ....... 42 600 kg
Airbus A340-300 ....... 238 ....... 130 200 kg
Airbus A380 ........... 389.9 ........ 276 800 kg

Ceny ruských strojov sú ale niekde celkom inde - okolo 500$ za kg:
Antonov An-124 .......... 70–100 ...... 175 000 kg
Ilijušin Il-96 .......... 40-50 ....... 120-130 000 kg

Ad miniaturizácia - malá raketa je cenou za kilogram na LEO i pomerom štartovacia hmotnos/náklad vždy slabé riešenie - aerodynamické a gravitačné straty sú vždy ve¾ké a s rozmermi a hmotnosou klesajú podstatne pomalšie ako nosnos. Pokia¾ sa raketa zmenší pod istú medzu, na orbitu už proste nedoletí.
[Upraveno 31.1.2012 Alchymista]

1/ tie ceny kolisu v zavislosti od mnohych faktorov. preto su pouzitelne, len ak tieto faktory vieme vziat v uvahu. V kazdom pripade sa neda ocakavat, ze sa od tohto \"standardu\" dokazeme zasadne vzdialit, resp. to bude nutne primerane zdovodnit.

2/ Zaujimava je tu cena Falconu 1e (ak palivo tvori zanedbatelnu cast) tak je lacnejsi jak Ruske lietadla... 310USD/kg
Ale to ma svoje dovody.
Vid projektovana spolahlivost pod 40%
Vid no human rated
Vid start z vlastneho kozmodromu (jednoduchsia certifikacia)
...

3/ mne nejde o miniaturizaciu rakety, ale ceny. Mne je jasne, ze cim vascie, tym lepsie, ale zas ani do prace nechodim kamionom.
S miniaturizaciou rakety mi stupa cena za vyneseny kg.
Takze hladam velkost, kedy je raketa este zaplatitelna, reaolizovatelna a pritom este vynesie zaujimavy naklad.

Mozno toto by bola zaujimava otazka, ak chceme vediet o akej velkej rakete sa vlastne hovori:
Kolko su amateri za raketu ochotni zaplatit a kolko odpracovat?

toto porovnávanie s cenou za lietadlo asi nie je vhodné
skôr by sa hodilo porovnanie s cenou za umiestnenie satelitu v POD
ko¾konásobok by to v porovnaní s ním bol, v porovnaní s \"výhodami\" samostatného štartu

potom určitým indikátorom, by mohlo by /ak sa používa kvapalné palivo/ jeho percentuálny podiel s ceny za štart, teda nákupnej ceny bez finálnej montáže ktorú si urobia sami
ak by cena za palivo presiahla 50%, čiže cena jednorazovo použite¾ného \"hardvéru\" by bola menšia než cena za palivo čo sa do neho natankuje, potom by sa pod¾a môjho odhadu malo jedna o \"amatérsky nosič\"
skutočne jednorazovo použite¾nú raketu, na \"zahodenie\"

cena pozemného vybavenia (rampa, zariadenie na čerpanie paliva, telemetria) sa ráta nemusí, zostáva pre ďalšie použitie, prípadne ho možno \"zrecyklova\" odpreda ďalšiemu záujemcovi

Alamo, povedzme ze vyvoj je uz urobeny a ide \"len\" o stavbu.
Myslis si, ze amateri daju dokopy 15.000 hodin odbornej prace a 200.000 Eur k tomu?
Alebo si trufas na 25.000 hodin a 3.000.000 Eur?
Alebo este viac?

nejak sa mi nedarí vyhraba ko¾ko vlastne stojí umiestni napríklad cubesat do POD
posledná zmienka čo som videl tu na fóre bola 40 000 dolárov (rok 2007), ko¾ko je to teraz?

potom je tu variabilita
čo keď niekto nebude chcie vypusti, náklad na orbitu, ale len sondážnu raketu, hodil by sa na to samostatný prvý stupeò?
a možnos zostavi \"mini Heavy\" verziu, podobne ako falcon H, alebo angara..
malo by to pri takom malom nosiči zmysel?

[quote]Alamo, povedzme ze vyvoj je uz urobeny a ide \"len\" o stavbu.
Myslis si, ze amateri daju dokopy 15.000 hodin odbornej prace a 200.000 Eur k tomu?
Alebo si trufas na 25.000 hodin a 3.000.000 Eur?
Alebo este viac? [/quote]

stále si presne nepovedal akú nosnos by za to dostali..

[quote]stále si presne nepovedal akú nosnos by za to dostali.. [/quote]
To je uplne zcestna uvaha. Nemozes malym nosicom konkurovat cenou USD/kg. Jedine co mozes konkurovat, je cena za start. Skratka ak vynesiem na orbitu 10 krat menej, som len 3x drahsi v USD/kg, takze usetrili 65%, ak by mali letiet sami. Pred dvomi rokmi som robil porovnavaciu \"studiu\". Tam som toto vsetko zhrnul (vcitane rizika/nerizika teroristickeho zneuzitia.)
Jedoducho cena za start je hodnotou, ktora moze byt zaujimava. USD/kg nie.

15.000 hodin odbornej prace a 200.000 Eur k tomu? Takze chces vediet co zato?

Kedze vyvoj nie je ukonceny, tak podla sucasneho stavu odhadujem medzi 10-35kg. radsej pocitam s menej.

Kazdy usetreny/strateny kg horneho stupna znamena rozdiel v nosnosti.
Preto ma zmysel hladat aj drahsie riesenia. U prveho stupna to az tak kriticke nie je.

Ale podstata je niekde uplne inde.
-Su nakaldy, ktore su necertifikovatelne, alebo certifikacia je drahsia, ako takyto start
-Su naklady, ktore ako privazok nezoberu ani omylom...
-Su naklady, koli ktorym nebudu riskovat havariu a nefunkcnost rampy, aj keby boli hlavnym nakladom...
-Su naklady, ktore potrebuju vysoku periodicitu...
-Su naklady, ktore potrebuju \"okamzitu\" moznost startu...
-...

- Je tu realna hrozba seriovej produkcie...
- Moznosti startu aj malych satelitov s volbou terminu...
- Totalna nezavislost na druhych...
a dalsich x vyhod. Prave preto si myslim, ze male rakety maju sancu.

A ked uz to bude \"seriovka\" potom mozes pred montaznou halou urobit odbocku do baliarne a zabalit raketu do krabic, jek ten tvoj vrtulnik.

Preto cena startu musi byt radovo v stotisicoch eur, aby si to mohol dovolit \"kazdy\". Velku raketu si kazdy nedovoli. A ked ano, to uz si ju radsej kupi.

Uz chapes, preco stale hovorim o malej rakete?

keď hovorím o \"ve¾kom\" nosiči
tak mám na mysli skôr niečo takéto
[img]http://www.parabolicarc.com/wp-content/uploads/2011/03/Armadillo_stig_3.jpg [/img]
samozrejme len do určitej miery, a nie extrém ako \"OTRAG\" kde plánovali \"zozväzkova\" desiatky minirakiet

pretože záujemcov posla sondu ďalej ako na LEO je naozaj dos, čo ukazuje aj lunar x prize

Taketo zvazkovanie je mozne, ale nepovazujem ho za prioritu.
Zvazoval som +6ks pre let k Mesiacu. Ale tak daleko este nie som. :)

A zazrak v nosnosti to tiez nespravi. Stale je to \"mala raketa\".

mám otázku
ako chceš udrža a riadi, stabilitu letu prvého stupòa?
dáni na to použili, iba rollerony v stabilizátoroch, čo sa im ve¾mi neosvedčilo

Riesenie mam iba schematicky a nejake predbezne vypocty.
V podstate neboli k nemu pripomienky ani na katedre fyziky, ani na Slovak Space Party. Ale v tejto vseobecnej rovine ani nemaju byt ake, pretoze sa uspesne pouziva od cias V2. :)

Detaily ti neposlem, (nechce sa mi hladat cislo polozky v ES 1334/2000, ale tieto systemy tam su), ale moje riesenie je dost podobne danskemu sapphire. http://copenhagensuborbitals.com/sapphire.php . Mas tam aj video.

Ak by nam boli vlani schvalili grant, mohli sme mat uz vlastne video. potialto sa dostat nie je problem :)

[quote] [quote]martin jediny
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?[/quote] Môžeš počíta 1000-2500 dolárov/euro za kilogram. Dos to kolíše. Pre ukážku ceny a váhy známych dopravákov okolo roku 2010-2011.
typ lietadla ............. M$ (2011)...... OEW (stroj pripravený na let - bez cestujúcich a paliva)
Boeing 737-600 .......... 59.4 ...... 36 400 kg
Boeing 737-800 .......... 84.4 ...... 41 400 kg
Boeing 737-900ER ...... 89.6 ...... 44 676 kg
Boeing 737 MAX 9 ...... 101.7 ...... 45 000 kg ?
Boeing 747-8 Freighter ...... 333.5 ...... 183 000 kg
Boeing 767-200ER ......... 151.5 ...... 179 170 kg
Boeing 767-300 Freighter ...... 175.4 ...... 186 880 kg
Boeing 767-400ER ...... 190.2 ...... 204 120 kg
Boeing 777-200ER ...... 244.7 ...... 138 100 kg
Boeing 777-300ER ...... 298.3 ...... 167 800 kg
Boeing 777 Freighter ...... 280.1 ...... 144 400 kg
Boeing 787-8 .......... 193.5 ...... 110 000 kg
Boeing 787-9 .......... 227.8 ...... 115 000 kg
Airbus A320-200 ....... 88.3 ....... 42 600 kg
Airbus A340-300 ....... 238 ....... 130 200 kg
Airbus A380 ........... 389.9 ........ 276 800 kg

Ceny ruských strojov sú ale niekde celkom inde - okolo 500$ za kg:
Antonov An-124 .......... 70–100 ...... 175 000 kg
Ilijušin Il-96 .......... 40-50 ....... 120-130 000 kg

Ad miniaturizácia - malá raketa je cenou za kilogram na LEO i pomerom štartovacia hmotnos/náklad vždy slabé riešenie - aerodynamické a gravitačné straty sú vždy ve¾ké a s rozmermi a hmotnosou klesajú podstatne pomalšie ako nosnos. Pokia¾ sa raketa zmenší pod istú medzu, na orbitu už proste nedoletí.
[Upraveno 31.1.2012 Alchymista] [/quote]

[quote] [quote]martin jediny
Nevie niekto nahodou kolko stoji 1kg prudoveho lietadla? resp. niektore jeho char. casti?[/quote] Môžeš počíta 1000-2500 dolárov/euro za kilogram. Dos to kolíše. Pre ukážku ceny a váhy známych dopravákov okolo roku 2010-2011.
typ lietadla ............. M$ (2011)...... OEW (stroj pripravený na let - bez cestujúcich a paliva)
Boeing 737-600 .......... 59.4 ...... 36 400 kg
Boeing 737-800 .......... 84.4 ...... 41 400 kg
Boeing 737-900ER ...... 89.6 ...... 44 676 kg
Boeing 737 MAX 9 ...... 101.7 ...... 45 000 kg ?
Boeing 747-8 Freighter ...... 333.5 ...... 183 000 kg
Boeing 767-200ER ......... 151.5 ...... 179 170 kg
Boeing 767-300 Freighter ...... 175.4 ...... 186 880 kg
Boeing 767-400ER ...... 190.2 ...... 204 120 kg
Boeing 777-200ER ...... 244.7 ...... 138 100 kg
Boeing 777-300ER ...... 298.3 ...... 167 800 kg
Boeing 777 Freighter ...... 280.1 ...... 144 400 kg
Boeing 787-8 .......... 193.5 ...... 110 000 kg
Boeing 787-9 .......... 227.8 ...... 115 000 kg
Airbus A320-200 ....... 88.3 ....... 42 600 kg
Airbus A340-300 ....... 238 ....... 130 200 kg
Airbus A380 ........... 389.9 ........ 276 800 kg

Ceny ruských strojov sú ale niekde celkom inde - okolo 500$ za kg:
Antonov An-124 .......... 70–100 ...... 175 000 kg
Ilijušin Il-96 .......... 40-50 ....... 120-130 000 kg

Ad miniaturizácia - malá raketa je cenou za kilogram na LEO i pomerom štartovacia hmotnos/náklad vždy slabé riešenie - aerodynamické a gravitačné straty sú vždy ve¾ké a s rozmermi a hmotnosou klesajú podstatne pomalšie ako nosnos. Pokia¾ sa raketa zmenší pod istú medzu, na orbitu už proste nedoletí.
[Upraveno 31.1.2012 Alchymista] [/quote]

Toto jsou ceníkové ceny se základním přístrojovým vybavením. Cena příplatkové avioniky může zvýšit cenu až na dvojnásobek.

Pracujem s tým, čo poskytne teta Wiki a net pri zbežnom h¾adaní - pre predstavu o cenách to myslím aj stačí.
Ak máš lepšie údaje, alebo napríklad nejaký cenník bizjetov od Embraer, Canadair, Cessna... sem s ním.

[quote]Pracujem s tým, čo poskytne teta Wiki a net pri zbežnom h¾adaní - pre predstavu o cenách to myslím aj stačí.
Ak máš lepšie údaje, alebo napríklad nejaký cenník bizjetov od Embraer, Canadair, Cessna... sem s ním.
[/quote]

Ach ta Wiki, proč se tak často vysokoškolstí užitelé ptají zkoušeného studenta - Větší pitomost jsem ještě neslyšel, to máte z Wikipedie?

chytrákov je po svete celkom dos, niečo predveď.

[quote]...Ach ta Wiki, proč se tak často vysokoškolstí užitelé ptají zkoušeného studenta - Větší pitomost jsem ještě neslyšel, to máte z Wikipedie? [/quote]
Prave preto ak sa pod udaje z wiki podpise Alchymista, tak ich osobne povazujem aspon radovo za spravne. Co myslim aj orientacne postacilo, a aj sa potvrdilo pri naslednom alamovom vygoogleni originalnej ceny.
btw. Obavam sa, ze niektori tuna musia byt este opatrnejsi ako ja, pri diskusii o technickych detailoch, rieseniach a parametroch...

Ale suhlasim, ze aj \"priplatkova\" avionika je tiez jedna z komponent, ktoru je potrebne pri takomto porovnavani cien zvazit.

[quote]
Detaily ti neposlem, (nechce sa mi hladat cislo polozky v ES 1334/2000, ale tieto systemy tam su), ale moje riesenie je dost podobne danskemu sapphire. http://copenhagensuborbitals.com/sapphire.php . Mas tam aj video.
[/quote]

keď už \"klapky\"
nebolo by účelnejšie, rieši ich skôr takto?
[img]http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c7/Image-Vector_X-... [/img]
http://en.wikipedia.org/wiki/Rockwell-MBB_X-31

Tento spôsob riadenia vektoru ahu \"sa neosvedčil\" ani pre plyny s teplotou okolo 1200°C. Je len o trochu lepší ako grafitové plynové kormidlá vložené do trysky. To už je lepšie aj vstrekovanie kvapaliny/plynu.

lenže tu sa jedná o jednorazovo použite¾ný stroj, a nemá to fungova hodiny, ale doslova \"pár sekúnd\", ak to splní svoju funkciu a je to lepšie, na tom že to po použití už bude \"na šrot\" nezáleží

nejde o \"pár sekúnd\" ale zhruba o dve minúty v prúde plynov o teplote cca 2000°C.

no dobre..
inak práve som zistil že z vektorovaním ahu sa hrajú už aj RC modelári
pridajú nástavec
[img]http://img.alibaba.com/img/pb/091/296/238/1269097733272_hz_fileserver1_1... [/img]
a hneď to dokáže viac
http://www.youtube.com/watch?v=_cfOstdbTSA [Upraveno 31.1.2012 alamo]

[quote]lenže tu sa jedná o jednorazovo použite¾ný stroj, a nemá to fungova hodiny, ale doslova \"pár sekúnd\", ak to splní svoju funkciu a je to lepšie, na tom že to po použití už bude \"na šrot\" nezáleží [/quote]
A este jedna vec. Kedze sa nejedna o vojensku raketu, nepotrebujem manevrovat jak postreleny diviak. Takze klapky mozu byt \"odlahcene\" Co na druhej strane privita zrejme aj armada, ze budem jednoduchsim tercom. :)

Skutocne ide o 100-200 sekund funkcnosti a napr. nemyslim si, ze je nutne klapky zasuvat do prierezu trysky az tak brutalne. Zalezi, co od nich ocakavas.
Urcite ale uvazujem o plavajucich plochach. Energie nie je nikdy nazvys.
A su aj ine systemy, ak by mal byt tento problematicky, nie je to rozhodujuci system. Zatial vsak zasadny neocakavany problem nevidim.

alamo - celý systém riadenia vektoru na F-35 je obšlahnutý z Jak-141 (z roku 1987).

Inak riadi raketu (raketový blok) pri malej rýchlosti (keď sa nedá použi aerodynamické riadenie) môžeš nieko¾kými spôsobmi:
- zavesi celý motor na pohyblivý záves (nemusí to by nutne kardan)
- zavesi trysku na kardan
- na koniec trysky nasadi prstenec alebo tryskový nástavec na kardane
- vloži plynové kormidlá do trysky
- vloži plynové kormidlá za trysku (X-31)
- vstrekova plyn/kvapalinu na vnútornú bočnú stenu trysky
- použi riadiace motory s menším ahom

keď si mi to už musel všetko vymenova aby si ma poučil, tak si zabudol na axiálne výsuvné dosky predlžujúce stenu trysky
a odoberanie plynu zo spa¾ovacej komory a jeho vypúšanie \"bokom\"
tak to aspoò plánuje ďalšia \"firma\" GSC
http://www.garvspace.com/NLV.htm
Martin máš tej konkurencie celú haldu :P
jediný teda fakt nie si [Upraveno 31.1.2012 alamo]

[quote]...ďalšia \"firma\" GSC http://www.garvspace.com/NLV.htm
Martin máš tej konkurencie celú haldu :P
jediný teda fakt nie si [/quote]
Vsak to je dalsi pruser. zmysel to ma stavat teraz. Potom sa uz trepes do plneho trhu.

Ad GSC, ten system riadenia sa mi paci, ale myslim si ze nie je celkom ich, ze sa pouzival uz v minulom storoci. Ale aj ked brat tlak zo spal. komory, radsej by som to vyustil cez regulovatelne trysky. Alebo minimalne cez dvojicu vyfukov.

Ad tlakovanie nadrzi... Helium? Dusik? Spaliny?
Helium povazujem za nie prilis prinosny extrem.
Spaliny su tak trochu \"na drzovku\"...
Zatial som na dusiku. [Editoval 31.1.2012 martinjediny]

tlakovanie nádrží?
pred nedávnom ma napadla taká \"divočina\", ak by bol palivom kyslík+metán alebo LPG, tak by to žiadny plyn na tlakovanie vlastne ani nepotrebovalo, čo tak do nádrží jednoducho umiestni \"odporový varič\" a tlakova to \"vyvarením\" zložiek paliva?

[quote]tlakovanie nádrží?
pred nedávnom ma napadla taká \"divočina\", ak by bol palivom kyslík+metán alebo LPG, tak by to žiadny plyn na tlakovanie vlastne ani nepotrebovalo, čo tak do nádrží jednoducho umiestni \"odporový varič\" a tlakova to \"vyvarením\" zložiek paliva? [/quote]
Nieco podobne som vystavoval na SSP2011.
Miniaturne cerpadielko tlacilo kvapalny dusik ku spal komore, odkial sa tlakovala vlastna nadrz dusiku, ktora potom udrzovala tlak v nadrziach...

https://picasaweb.google.com/108178804614142641657/SlovakSpaceParty2012?...

Edit:
Vidim, alamo, ze si chytil slinu a chrlis jeden napad za druhym... :)
Ale ani ja som v podstate nevymyslel nic nove. Okrem multifunkcneho aerodynamickeho krytu a aktivenho chladenia nadrzi tu vsetko uz bolo. A mozno niekto vytiahne aj ten multifunkcny AD kryt, ze uz tu niekedy bol :) [Editoval 31.1.2012 martinjediny]

alamo:

Potřebná elektrická energie pro nádrž kryogenického kyslíku s hmotností kyslíku 100 tun by bylo třeba minimálně 21kWh elektrické energie. To je cca 140kg baterií a to se mi zdá moc. Lepší by byla metoda ohřívat to o trysku, jak píše Martin.

nemyslím že tá Martinova bude ma objem 100 ton..
hm..
potom ma napadá ešte bután, ten sa používa aj na tlakovanie kozmetiky miesto freónov momentálne, minimálne pre tlakovanie nádží s kerozínom by bol vhodný

Pages