Skylon

Primary tabs

... tedy jako že když to nebude fungovat, tak za to může vládní utajování a zednářské lóže? :o

Proto ani dneska nemáme auta na vodu, děti nás neposlouchají, venku prší kdy chce a hranatá kola na kolejích bouchají!!! :D

\" Takisto keby REL robila zakazku pre vladu, tak by vlada mohla urcit utajenie. Lenze vlada sa na tomto poli vzdala akejkolvek iniciativy\"

Z wikipedie:

\"In February 2009, the British National Space Centre (now the UK Space Agency) and ESA announced that they were partially funding work with €1 million Euros ($1.28 million dollars) on Skylon\'s engine to produce a demonstration engine by 2011.\"

\"The Technology Demonstration Programme will last approximately 2.5 years and will benefit from another €1 million from the ESA.\"

\"In January 2011, REL submitted a proposal to the British Government requesting additional funding for the Skylon project.\"

Britská vláda a EU (skrz ESA) jsou sponzoři projektu!
Nejsem natolik obeznámen s britskými zákony, abych mohl tvrdit, že to REL k něčemu zavazuje, ale nakonec jakékoliv obchodování s těmito technologiemi je věcí britské vlády či EU, pokud se k tomu tak rozhodnou.
Navíc je naivní si myslet, že Skylon může vzniknout bez vládní podpory. I kdyby se vývoje ujal třeba Boeing, bez vládní podpory (USA) do toho nepůjde (jako tomu bylo vždy u velmi velkých projektů).

[quote]\"
Britská vláda a EU (skrz ESA) jsou sponzoři projektu!
Nejsem natolik obeznámen s britskými zákony, abych mohl tvrdit, že to REL k něčemu zavazuje, ale nakonec jakékoliv obchodování s těmito technologiemi je věcí britské vlády či EU, pokud se k tomu tak rozhodnou.
Navíc je naivní si myslet, že Skylon může vzniknout bez vládní podpory. I kdyby se vývoje ujal třeba Boeing, bez vládní podpory (USA) do toho nepůjde (jako tomu bylo vždy u velmi velkých projektů). [/quote]

ale ja nehovorim o vladnej podpore, ale o tom ci moze Hempshell pokracovat v praci v USA, alebo nie. Podla mojho nazoru sa stale jedna o sukromny projekt.
Ovsem neviem co to znamena pre Hempshella...

[quote]Jedine ze by to spadalo pod nejaky zakon o vojenskych technologiach... [/quote]
Uz som to pisal v inych vlaknach. Spada. Este aj poskytovanie servisnych, ci inych informacii o nom.
Minimalne nariadenie rady ES1334/2000a nasl.,
na Slovensku vid 21/2007 Zb.z.

Pozri prilohu http://jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/32000R1334E1.pdf a nebudes sa stihat cudovat, co vsetko tam spada. pomaly aj skolske laboratorium z priemyslovky, modelarske potreby, Rysov hobby kutik...
... ta hranica je niekedy dost \"divne\" urcena...
napr. polozka 1C010b, 2A226, 2B230, od strany 162 si zgustnu elektronici,... kozmicke dopravne prostriedky a teda i SKYLON od str. 296.

[quote][quote]Jedine ze by to spadalo pod nejaky zakon o vojenskych technologiach... [/quote]
Uz som to pisal v inych vlaknach. Spada. Este aj poskytovanie servisnych, ci inych informacii o nom.
Minimalne nariadenie rady ES1334/2000a nasl.,
na Slovensku vid 21/2007 Zb.z.

Pozri prilohu http://jaspi.justice.gov.sk/jaspidd/vzory/32000R1334E1.pdf a nebudes sa stihat cudovat, co vsetko tam spada. pomaly aj skolske laboratorium z priemyslovky, modelarske potreby, Rysov hobby kutik...
... ta hranica je niekedy dost \"divne\" urcena...
napr. polozka 1C010b, 2A226, 2B230, od strany 162 si zgustnu elektronici,... kozmicke dopravne prostriedky a teda i SKYLON od str. 296. [/quote]

a vyplyva z tych smernic ze kto tam spada nesmie pracovat mimo krajiny? to mam potom dost blbe, ako modelar...

Tym som sa nezaoberal, kedze planujem vyrobok v EU a v prvom kole aj pouzitie v EU.
Neviem ako to je, ak by si sa zamestnal mimo EU v inej oblasti, ako si mal pristup k technologiam dvojakeho pouzitia v EU. Inak by totiz mohlo spadat pod udelenie licencie na transfer.

A ti modelari tam nespadaju vseobecne. Len napr. pouzitie kompozitnych uhlikovych tkanin je na hrane, niektore sposoby ovijania trubiek...
Ale napriklad aj riadene kridelka na rakete 9A108...

Pravdupovediac pomerne malo pravnikov je na Slovensku ochotnych/vie o tejto problematike hovorit, takze ucelenu mozaiku si skladam uz par rokov a stale nemam na niektore veci jednotny nazor. Takze volim taktiku vyhoviet vsetkym... :)

[quote]Takze volim taktiku vyhoviet vsetkym... :) [/quote]

no good luck :)

Kdyz jsem vymejslel to FSO pojitko [url]http://www.elspeedy.cz[/url], tak jsem s timhle fakt nepocital.
A kdyz jsem koumal vojensky HFSS DES KV radiovy hlasovy modem pro prefekturu Sann\'a vcetne nasich TETRA BTSek s CCK3-DES4096bitu, tak to aby me fakt uz zavreli.

A to vcera volal sef, ze do nasi pobocky chteji prototyp KV \"Wifiny\" pro namorni tsunami boji (detektor tsunami v bojce s FVT panelem s dobijenim AKU a celo KV antenou s predikci asi 2-20 minut pred dopadem tsunami).
Toz, tohle musim zaslal sefovi, at si to ohlida :(((

Jak to rekli v tom filmu, dej urednikovi cas, papir a tuzku a vymysli lejstro.

V USA to maj fakt jednodussi co se uredniku tyce.

[quote]Kdyz jsem vymejslel to FSO pojitko... [/quote]
Ono sa to nevztahuje na informacie vo verejnej sfere,...

Takze nejaky priestor na kluckovanie tam je. Ale v okamihu jak technologiu vytvoris ma \"niekto\" urcit/posudit jej zavaznost a ci sa ma tento predpis aplikovat.
Ono ten zakon je potrebne citat cely a v suvislostiach

Podobne jak s dyzovymi lopatkami. Ak ich vyvinies je to ine ako ked ich kupis volne v predaji. A ked ich kupis, predajca ta musi informovat, ci ide o technologiu dvojakeho pouzitia...

Ale jak pozeram na tie prametre v zakone, tak je otazka, ci maju este zmysel a nie su uz len brzdov ekonomiky...

Z mojej strany islo skor o povzdych, ako o vyklad zakona :)

Tim radiomodemem jde odpalit i atomovka pres celou planetu.

[quote]Tim radiomodemem jde odpalit i atomovka pres celou planetu.

[/quote]

to sa da aj satelitnym mobilom, alebo zmagorenym dutohlavom. Co s tym?

back to skylon - trochu som nepochopil tie cenove kalkulacie, ktore sa mi zdaju dost vysoke, na to ze ma ist o kompletne znovupouzitelny stroj. Je to dane vodikom ako palivom, alebo vyvojovymi nakladmi?

Vývoj bude hooooodne dlhý, takže aj riadne drahý. Výroba, s oh¾adom na to, čo musí konštrukcia vydrža, tiež nebude lacná, alebo z lacných materiálov.
Cena vodíku je proti tomu doslova zanedbate¾ná - vodík, aj kvapalný nie je nejak extra drahý, vyrába sa priemyslovo. Síce kilogramová cena sa môže zda vysoká (dnes zhruba $7-10 za kg, NASA platila v 80. rokoch $3,60 za kg), treba ma na pamäti, že kubík tekutého vodíku váži len necelých 68 kg - sotva dvanástinu toho, čo RP a 1/16 toho, čo tekutý kyslík.

mal som na mysli skor komplikovanejsie narabanie s kryogennym palivom. Kym RP1 nalejete do nadrze viacmenej tak ako na pumpe, s vodikom to take jednoduche nie je :)

to samozrejme nie je, ale nie je to zasa nejak tragické - technológia skladovania a prečerpávania je už zvládnutá na solídnej úrovni, rovnako ako bezpečnos. Nedá sa samozrejme očakáva, že Skylon bude na pozemnú obsluhu jednoduchý ako dopravné lietadlá.
Navyše, aj dopraváky sa plnia výlučne tlakovo, klasická plniaca pištola sa používa len na vyslovene malé \"prskolety\", pri plnení 5 či 15 ton paliva pištolou by si u toho strávil mlados... Prietok pri tlakovom plnení je bežne osemsto až tisíc litrov za minútu.

Čo by mohol by trochu problém je samotná výroba tekutého vodíku - výrobòa vodíku by mala by niekde pri letisku a skvapalòovacie a skladovacie zariadenia musia by priamo v areáli letiska - vozi tekutý vodík odniekia¾ niekam nie je zrovna to pravú orechové.

Predpokladám, že Skylon bude potrebova osobitnú pozemnú infrašruktúru, vrátane niečoho ako \"štartovacia rampa\" pre horizontálny štart, nejaký štartovací blok/box na prahu dráhy (alebo v jej tesnej blízkosti), kde bude vybudovaný systém prívodov paliva a kyslíku, systém odvetrávania vodíku, systém elektrického a datového pripojenia, systém ohrevu a chladenia povrchu stroja, systém odstraòovania námrazy, ktorá sa na òom bude nevyhnutne tvori (je to \"lietadlo\" a to je na námrazu ove¾a citlivejšie ako \"raketa\").
Po natankovaní sa prívody odpoja (musí to by systém bez ¾udskej obsluhy - vlastne všetky predštartové činnosti musia by riešené bez ¾udskej obsluhy), prebehne posledné odstránenie námrazy, spustenie motorov, odpojenie elektrických a datových spojov, odblokovanie podvozku, prechod na maximál... a štart... prípadne prechod na minimálny ah a presun vlastnou silou na štartovú pozíciu a tam hneď prechod na maximálny ah a štart.
Preprava vodíkom natankovaného Skylonu na štartovú dráhu pomocou ahaču mi pripadá nepravdepodobná - je to pomerne zdåhavá činnos, ktorá aj s bežným lietadlom trvá pri presune o nejakých 200 metrov zhruba desa minút (pripojenie, presun rýchlosou tak 10-15 km/h, pri tlačení menej, odpojenie, odchod ahaču na bezpečnú vzdialenos...).
[Upraveno 09.5.2012 Alchymista]

Uhlidat takove mnozstvi tekuteho vodiku nebude sranda a to ani z pohledu \"antiteroristicke\" cinnosti. Tim myslim, ze tam bude pracovat hodne pracovniku ochranky.

Rekl bych, ze doprava tekuteho vodiku/kysliku kryogenima trubkama az na startovni cast bude dost narocna.
V trubkach i mimo let se bude muset udrzovat stala kryogenni teplota a tlak.
Co se tyce namrazy, tak ta bude spise v mistech, kde se bude napojovat vnejsi potrubi k potrubi v telese Skylonu.
Predpokladam, ze starty a pristani budou v oblasti rovniku kvuli vyssi nosnosti a tam namraza nebyva. Takze jedinna namraza bude jen od kryogenich latek na vstupnich prirubach kudy se bude cerpat kyslik a vodik do letadla z podzemnich rozvodnych trubek.

Co se tyce kombinovaneho siloveho kabelu napajeni s integralnim optickym konektorem-kabelem, tak to uz se pouziva dost dlouho. Treba u podmorskych optickych kabelu.
U firmy jsme pouzili u jednoho zarizeni kabel +36Vdc/GND 10A v kterem je konektor podobny ST pro DWDM dvoukanalovou technologii 1Gbps na jednom SM vlaknu. Nekde v PC mam i PDF a fotku toho konektoru.
Slo o ovladani svetel a snimani ze senzoru/snimacu/kamer na svetlech (letistni svetla).

Neviem, aký je typický príkon elektroniky nosných rakiet, ale bežný dopravák triedy B737 si \"bez problémov a hanby\" potiahne z pozemného zdroja 3x208V/400Hz prúd 50-100A, pri elektrickom spúšaní aj cez 200A, bizjety (Embraer, Bombardier...) berú z 28V jednosmerného zdroja 100-200A, pri spúšaní motorov v špičke aj cez 1000A.

Pokia¾ ide o tvorbu námrazy, záleží to samozrejme na viac veciach, predovšetkým na teplote povrchu (a teda kvalite izolácie) a teplote a vlhkosti vzduchu. V trópoch je obvykle teplota a vlhkos pomerne vysoká - potom stačí, aby mal povrch teplotu pod nulou a celkom rýchlo sa vytvorí vrstva námrazy, ktorej celková hmotnos môže by pekných pár ton.

Ochrana infraštruktúry a prístupu je kapitola sama pre seba, ale nebudem nad tým špekulova. Tento problém je možné považova za vyriešený - a to na známych kozmodromoch, kde sa tekutý vodík používa, i na termináloch na prepravu skvapalneného zemného plynu.

[quote]Uhlidat takove mnozstvi tekuteho vodiku nebude sranda a to ani z pohledu \"antiteroristicke\" cinnosti. Tim myslim, ze tam bude pracovat hodne pracovniku ochranky. ... [/quote]

Myslím, že vodík (kapalný i plyn) a práce s ním je již celkem zvládnutá technologie. Nemyslím si, že by se jednalo o nějak \"teroristicky atraktivní\" záležitost.

Používá se od chlazení turbín a generátorů (díky vysoké tepelné vodivosti - např. generátor JE Temelín běží ve vodíkové atmosféře), přes sváření (klasické s oxidačním činidlem i účinnější rekombinační) až po spoustu aplikačních oblastí. Významné množství se používá při výrobě amoniaku a v dalších chemických procesech.

Ostatně současná cena průmyslového kapalného vodíku je zhruba 0.44 USD/litr. To je 8.5Kč/litr, tedy jde o kapalinu lacinější, než balená voda.

Zajímavé je, že dosud došlo k velmi málo nehodám s účastí vodíku. Navíc v případě požáru, či exploze je plamen díky nízké hustotě vodíku směřovaný vzhůru. I u nejznámější katastrofy vzducholodi Hindenburg bylo jen malé procento účastníků zraněno přímo vodíkem.

... tedy vodíku bych se nebál! :cool:

Ten vodik u budice na elektrarnach si pamatuji. (Ucil jsem se pro Skoda Praha Energo ve Skvrnanech v Plzni)

Jen jsem si hned nevzpomel.
Na Prunerove1 je pod kazdym budicem za kondenzacni jednotkou pod turbinou na turbinohale vzdy asi 12 cervenych lahvi jako na svareni acetylen-kyslik (ten velky typ lahvi...tusim 33/50litru).
Jsou vzajeme propojene pres redukcaky a hlavni trubka vede pres filtr do budice generatoru.

Jen si nejsem jisty, jestli tam slouzi jako chladivo.
Mam takovej dojem (uz si to nepamatuji), ze to slouzilo jako inertni atmosfera pro mazivo budice v domeckach.

http://forum.nasaspaceflight.com/index.php?topic=24621.msg896575#msg896575

- tps materiál je ve¾mi odolný a lacnejší na výrobu ako pre ssme, preto neočakávame, že výmena tps bude ve¾ký problém...
- hlavnou starosou oh¾adom tps je odpad na orbite... inšpekcia je hlavným zdržaním pre ďalší štart
- downmass analyzovaný do 15t
- mohlo by by v poriadku až do 30t downmass, ak sa dodržia limity na rozloženie hmotnosti
- hempsell sa obáva, že problémom by mohol by zvýšený balistický koeficient, čo by spôsobilo zvýšenie teplôt až za bod, kde je stanovená bezpečná hranica, ale bez analýzy si nie je istý - taká analýza je ale ve¾mi nízko na to-do zozname

[quote]tak sem s tim at to poradne prodrbem [/quote]

- motor, precooler
- skvapalòovanie kyslíku v air-breathing móde
- možné zamrznutie tých trubiek v precoolery
- tepelný štít - problémy s materiálom, uchytením, aktívnych chladením štítu
- rýchlos pri štarte

:)
toto ma tak narýchlo napadá :)
[Edited on 08.6.2012 Agamemnon]

Myslím, že problémy s motorem jsou nyní zpracovávány a i když to bude jistě fuška, mám v REL důvěru. Nicméně počítají s tím, že celý letoun/raketoplán bude z pokročilých kompozitů a to bude dle mne další klíčkový problém. Nikdo zatím nic tak velkého jen z kompozitů nezkonstruoval.

klíčový problém, ne klíčkový! :)

Další možné problémy: 1. odmrazování vstupu vzduchu do motoru, aby zabránili tvorbě ledu. Precooler ohřívat a zároveò chladit, to si neumím představit.
2. zavírání vstupu vzduchu do motorů - mají vyřešené jen teoreticky 3. manévrovací a návratový raketový motor (počítají s velmi malým množstvím paliva)
4. podvozek - překročení hmotnosti podvozku je v současnosti velmi časté a u Skylonu je hmotnost kritický faktor

zaujímavý rozhovor s markom hempsellom (pre thespaceshow)... množstvo informácií...

má to 1,5 hod. alebo tak nejak...

http://thespaceshow.wordpress.com/2012/07/03/mark-hempsell-monday-7-2-12/

prepis som začal robi - som niekde v polovici :) takže zajtra najskôr :)

ten prepis... :)

- peniaze: aj súkromný aj štátny sektor
- ďalšia fáza: demonštrátor motora, 1-2 letové modely (zmenšené)
- ve¾a z toho, čo očakávali, sa potvrdilo
- okrem testov motora pracujú aj na lodi ako takej (airframe)
- 16t na rovníkový leo, 11t k iss (výška, inklinácia)
- let v atmosférickom móde: do 26km, mach 5 (20% na orbitu)
- klasický ssto - 87% palivo; skylon - 78% palivo (váha lode z 13% na 22%)
- potrebujú dosta vzduch na 140 atm (komora motora má cca 100 atm) - v atm. móde - ochladzujú vzduch takmer k tekutému stavu (odoberú 100MW zo vzduchu)
- prázdna váha: 50t (ve¾kos cca ako 747)
- rcs: vodík - kyslík
- obchodný model: skylon bude predávaný operátorom (okrem niektorých konkrétnych krajín, kde sú embargá a pod. - itar sa ich netýka)
- trh: očakávaný predaj - 30 lodí v priebehu cca 10 rokov
- skylon lacnejší ako vyvinú novú vlastnú loď, s lepšími schopnosami
- ¾udia: modul pre 24, momentálny koncept (nie je vypracovaný až do takých detailov ako samotná loď)
- vyvíjaný s cie¾om certifikácie pre lety s ¾udmi (certifikovaný aj pod pravidlami pre lietadlá - keďže obsahuje krídla, tak musí by) - výzva aj výhoda (vyššia spo¾ahlivos, znovupoužite¾nos a pod.)
- transport medzi mestami - skylon nepraktický - väčšinou problémy s dráhami + hluk - plánujú využi technológie vyvíjané pre skylon v projekte LAPCAT (európsky projekt) - ažšie ako let na leo
- mali stretnutie s ¾udmi z kosmodrómu v novom mexiku (spaceport america) - dráha zatia¾ nevyhovujúca
- bez okien ako v klasickom lietadle, okná smerom hore - po opustení atmosféry sa otvoria nákladné dvere a tam budú okná
- z bezp. dôvodov by asi bolo vhodné ma ¾udí v skafandroch - ale pôjde to aj bez nich, ak to niekto certifikuje
- modul pre posádku je úplne oddelený od lode (na rozdiel od lietadla) - ak by modul ostal vo vesmíre po problémoch so skylonom, tak môže po neho priletie iný skylon
- ak by došlo k nehode počas letu - zatia¾ nie je vyvíjaný systém na záchranu
- webstránka bude updateovaná v priebehu týždòa
- 2 gondoly - v každej je 1 motor s 2 komorami a 1 precoolerom (tj. v atm. móde ide o 1 motor s 2 komorami a v rak. móde ide o 2 motory s 1 komorou)
- automatická loď - ak nie sú ¾udia, nie je ani posádka... ak sa vezú ¾udia, je na palube pilot (posádka)
- v britskom vesmírne priemysle: REL sú dobre známy
- skylon má by schopný práce pre iss - ale zatia¾ žiadna spolupráca s partnermi iss (okrem istej spolupráce s esa)
- problémy s ids - návrh pomerne nevhodný pre skylon (mh. predpokladá, že rusi nemajú vôbec v pláne využi ids :D)
- max. výška dosiahnute¾ná je 600 km (možno posunute¾né na 800 km)
- pre vyššie dráhy (napr. gto): horný stupeò (lh2/lox) ako náklad (spolu so satelitom) vypustený na leo a následne po splnení úlohy zachytený (vyše 7t v jednorazovom režime horného stupòa)
- majú aj návrh na leo ahač (dokázal by da plných 15t na gto, 12t na orbitu mesiaca)
- cena 1ks ve¾mi približne: 1 mld. usd
- cena stúpa hlavne kvôli cene peòazí
- 2 dni na orbite + 2 rezervné dni pre prípad problém (potom začnú dochádza zásoby)
- čas na otočku: 2 dni - väčšinu času zaberá kontrola pl᚝a - ak sa podarí zníži túto hodnotu, otočka bude kratšia
- cena pre turistu by mohla by okolo 500 tis-1 mil usd.
- cena pre astronauta viac - tréning pre úlohy na orbite, potreba stanice a pod.
- cena prevádzky: závislé od operátora, misie... prvé lety budú v cenách súčasných najlacnejších nosičov... neskôr mark očakáva cenu pod 10M usd za let (15+t nosič)... pri častých letoch by cena mohla ís až ku 5M za let
- vzlet potrebuje špeciálnu plochu (zosilnenú), pristátie prebieha na bežnej ploche (hovorí až o rovnej trávnatej ploche, v prípade ve¾kej núdze)
- certifikácie medzi sev. amerikou a európou sú zladené a navzájom akceptované - plus považované ako zlatý štandard pre zvyšok sveta - ak dôjde k certifikácií tu, tak to bude ve¾ký základ/štart
- tps: takmer celý trup je pokrytý \"sklom\" (kremík uhlík - silicon carbide) - toto zvláda okolo 1000C (odolné, ¾ahko vyrobite¾né)...
- ove¾a lepší balistický koeficient ako sts (kvôli nádržiam) - vstup do atm. je vyššie - skylon nedosiahne teploty sts (okrem špičky nosa - kde bude použitý iný materiál)
- skylon je čierny pretože ten materiál je čierny
- kvôli vyššiemu vstupu do atm. ostáva v tej ohnivej guli dlhšie - na to sa použije 200kg lh2 v špeciálnych nádržiach určených práve na to
- tps materiál: vyzerá trochu ako sklo, hrubší povrch, ohybnejší, tvrdý
- operátor bude potrebova menej ¾udí ako súčasné nosiče - nepotrebuje assembly
- vízia pre servisovanie - spoločnos poskytujúca servis
- operácie podobné leteckým
- viacero operátorov na 1 kozmodróme: alebo budú ma úplne rôzne misie, ale si budú navzájom ve¾mi konkurova (nič také v súčasnosti neexistuje)
- model podobný leteckej doprave
- ve¾ký rozdiel oproti súčasným komerčným operátorom - ktorí sú všetci dotovaní americkou vládou (prípadne esa)
- momentálne: 20% peòazí od esa a uk govt. (ako výskumné projekt)
- v budúcnosti: \"akéko¾vek\" peniaze sú dobré (aj od esa/vlády) - očakávajú vráti všetky peniaze spä - aj esa/vláde
- všetky časti skylonu sú znovupoužite¾né - možno niektoré časti budú musie by vymenené skôr ako po 200 letoch (zatia¾ sa nevie)
- porovnanie so scramjetom: mh. nie je fanúšik scramjetu... aby scramjet začal pracova, potrebuje rýchlos mach 5... scramjet jednoduchý na výkrese, zložitý na postavenie... a ove¾a zložitejší, ak má poskytnú ešte aj zrýchlenie... scramjet je ve¾mi ažký...
- sabre možné testova aj na zemi, scramjet len v prúde vzduchu...
- sabre: dobrý raketový motor, zlý motor v porovanní s prúdovými v atm. móde
- isp: takmer presne 4500 (rak. mód)
- letový profil: up/down: -3G do 5G... left/right: 0,5G... do sedačky: 2G (1G normálne + 1G manévre)... ove¾a menej smerom dolu: 0,5G up/down/left/right a 2G do sedačky
- pri návrate je let horizontálny pomerne dlho - spoma¾ovanie - ove¾a jemnejší návrat
- klzák smerom dole (ako sts) - kompletne automatický návrat
- majú plán na financovanie, nemôže hovori o tom
- momentálne takmer 100% uk financovanie... financovanie nemusí by len uk, pozerajú hlavne po európe... isté problémy pre američanov, ak by chceli financova (mohlo by to by považované za obchod so \"zbraòami\" zo strany američanov - itar)
- testovacie lety skylonu okolo 2020 - zatia¾ to vyzerá, že by to mohli stihnú v tom roku
- esa sa zaujíma o rel
- cie¾ pre 2015: sabre motor pripravený na postavenie, trl 6-7... ukončený pozemné demonštrácie/ukážky a testy... airframe v podobnom štádiu
- rel: cca 50 ¾udí momentálne

Díky za přepis! :)
Je to pěkné množství užitečných informací.
Kéž by jim to vyšlo. Jen aby se neopakovala situace alá Comet (britové mají na takové situace smůlu).

vsetci priekopnici maju smolu v tom, ze doteraz nezname problemy \"schytaju\" prave oni. Drzme palce :)

rel zmenili web stranku... zatial nevyzera, ze by tam boli nejake novinky... ale pridali tam jednu peknu animaciu cinnosti motora SABRE... hned na uvodnej stranke...

http://www.reactionengines.co.uk/

btw:
nejake novinky (vysledky testov? ktovie...) maju byt oznamene na medzinarodnej leteckej show vo farnsborough, ktora zacina 14.7. (pre verejnost)...

a este jedna vec:

Skylon Assessment Report

\"This document summarises the assessments performed by the Propulsion Engineering and Structures Sections of ESA- ESTEC into the design and development of the SKYLON Spaceplane, currently under development by Reaction Engines Ltd (REL).
This assessment was requested by the UK Space Agency (UKSA) to ESA to provide an independent assessment of the feasibility of the proposed design as well as to assess any areas of concern and provide recommendations for the future.\"

http://www.bis.gov.uk/assets/ukspaceagency/docs/skylon-assessment-report...

http://www.reactionengines.co.uk/press_release.html

http://www.reactionengines.co.uk/press_release/MAJOR%20ADVANCE%20TOWARDS...

\"Reaction Engines Ltd. , a UK based company, has successfully completed another series of tests of the key component for a new engine, SABRE, that will enable aircraft to fly anywhere on Earth in under 4 hours, or directly into space and back to deliver satellites and other cargo.\"

volne:
\"REL, britska spolocnost, uspesne ukoncila dalsiu seriu testov klucoveho komponentu noveho motora SABRE, ktory umozni lietadlam doletiet kdekolvek na zemi pod 4 hod. alebo priamo do vesmiru a spat\"

z tlacoveho vyhlasenia:
\"Through this second series of testing, Reaction Engines has proven the following features of the SABRE’s key pre-cooler component, demonstrating:
- aerodynamic stability and uniformity
- structural integrity
- freedom of vibration across a wide range above and beyond the flight envelope
- preliminary cryogenic cooling.
The third and final series of demonstration will commence next month, with the pre-cooler operating at very low temperatures, i.e. -150⁰C.\"

\"Pocas druhej serie testov, REL predviedol nasledujuce vlastnosti pre-coolera:
- aerodnamicku stabilitu a konstantnost
- strukturalnu integritu
- volnost vibracii v sirokom rozsahu a az za letovu obalku (moja pozn.: ?? prilis technicke na mna - mohol by to niekto z ludi, co sa do toho vyznaju, popisat?)
- predbezne kryogenicke chladenie
Tretia a posledna seria testov sa zacne buduci mesiac, s pre-coolerom v prevadzke vo velmi nizkych teplotach, tj. -150C.\"

...

\"... whilst still in the early stages of testing, the initial results for pre-cooling look promising. Also, as of today, ESA does not foresee any technical reason why the current test programme cannot be successfully completed by autumn 2012.\"

\"... aj ked stale v skorych fazach testov, prve vysledky pre-coolingu vyzeraju slubne. Tiez, esa nepredpoklada ziadne technicke dovody, pre ktore by tento testovaci program nemohol byt uspesne ukonceny na jesen 2012.\"
[Edited on 10.7.2012 Agamemnon]

http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18784866

Move to open sky for Skylon spaceplane
by Jonathan Amos

\"The UK government says it is working to put in place the regulations that would license the operation of spaceplanes.\"

\"Current arrangements prohibit these vehicles from using European airspace, according to ministers, and they want the certification system updated.\"

britská vláda pracuje na možnosti licencovania pre spaceplaney (sorry, toto odmietam preloži ako vesmírne lietadlo... to je nezmysel)

súčasné dohody zakazujú takýmto lodiam používa európsky vzdušný priestor - a ich cie¾om je certifikáciu aktualizova

\"At the moment, there is just a complete gap - there is no European regulatory regime for reusable space vehicles, and we need one,\"

v súčasnosti je tam úplná medzera - neexistujú pravidlá pre znovupoužite¾né vesmírne lode - a potrebujeme takú

...

\"The company\'s message here are Farnborough is that the pre-cooler is performing as expected - air flows through the module in a stable and uniform way, free from any vibration.\"

odkaz spoločnosti vo farnsborough je, že precooler pracuje pod¾a očakávaní - tok vzduchu cez systém je stabilný a konštantný, bez vibrácií

...

\"We\'ve been down to sub-zero temperatures with completely stable operation; we\'ve had steady-state operation for over six minutes,\" explained Alan Bond, the driving force behind the Skylon concept.

\"We\'ve now stopped the programme for the time being, to upgrade our test facilities in order to go down to much lower temperatures. We expect to complete that testing by the end of the year.\"

už sme boli s teplotami dole pod nulou a mali sme kompletne stabilnú činnos systému - v trvaní vyše 6 minút - vysvetlil Alan Bond, hlavná sila za konceptom Skylonu

teraz sme zastavili testy, aby sme vylepšili testovacie zariadenie s cie¾om ove¾a viac zníži teplotu. očakávame ukonči testovanie do konca roka.

...

\"...the progress is being followed at the highest level within Esa.\"

pokroky sa sledujú aj na najvyššej úrovni v esa

...

\"The company has now appointed a new chief executive, Tim Hayter.

One of his roles is to find the £250m needed to take Skylon/Sabre into its final design phase.\"

spoločnos oznámila nového výkonného riadite¾a - tima haytera.
jednou z jeho úloh je zohna 250M gbp potrebných na posunutie skylonu/sabre do záverečnej fázy dizajnu (moja pozn.: predpokladám, že ide o stavbu a test motora sabre, ktorý sa má zača niekedy budúci rok, alebo tak)

\"Europe’s Next-gen Rocket Design Competition Included Surprise Finalist\"

http://www.spacenews.com/launch/120713-europe-rocket-design-finalist.html

\"Astrium Space Transportation and OHB AG will lead two consortia to perform a design of a new heavy-lift launch vehicle for the European Space Agency (ESA) following a bidding competition that included a surprise third bidder in Reaction Engines Ltd. of Britain, ESA Director-General Jean-Jacques Dordain said here July 10.\"

heh... rel sa zapojili do súaže o európsky (esa) next-gen nosič
síce nevyhrali, ale zaujali nato¾ko, že ESA Launcher Directorate bude s nimi bližšie spolupracova...

“Their proposal did not quite fit the requirements of our solicitation so we could not really assess it,” Dordain said here during the Farnborough Air Show. “But we have seen some things that could be of interest and our launcher directorate will begin talks starting July 18 to see if we can reach a technical understanding.”

ich návrh nevyhovoval úplne našim požiadavkám... ale videli sme veci, ktoré sú zaujímavé a náš riadiaci orgán pre nosiče s nimi začne rozhovory 18.7. s cie¾om dostiahnu technologického porozumenia

Konečně je to napadlo! :)
Nakonec řešení ve stylu Ariane 7 = Skylon, by nebylo vůbec špatné. :)

V článku je také zajímavá věta:

If that ends up being a rocket built almost entirely in just one or two nations, so be it. These nations then would be asked to finance it.

Jestliže to skončí (vyhodnocení návrhů) , že raketa bude stavěna jen jedním nebo dvěma státy, tak to tak bude. Příslušné státy (stát) pak budou požádány, aby raketu financovaly,

Také se upozoròuje, že úspěch Space X je v tom, že raketu Falcon 9 buduje jen jedna společnost. Nejde tedy o budování průmyslu, ale budování podniku.

[quote](z tématu o MSL) ... V prípade pristátia na Marse by teda \"raketoplán\" musel prechádza z aerodynamického na motorický zostup pri vyššej rýchlosti, než je rýchlos MSL na začiatku činnosti padákového systému (405m/s, lokálne Mach ~1,5). A to tiež znamená, že by musel nies pomerne ve¾ké zásoby paliva.

Aktívne riadenie počas zostupu má za úlohu zníži maximálne preaženia a maximálne tepelné namáhanie štítu tým, že oblas maximálnej decelerácie roztiahne na dlhšiu letovú dráhu a teda aj na dlhší čas.
[Upraveno 24.7.2012 Alchymista] [/quote]

To znamena na orbite Marsu, aby byla palivova stanice, ktera z jader komet...z vody/ledu vytahne kyslik a vodik pro Marsovskou verzi Skylonu ...v budoucnosti. Protoze motory se pouziji i pri pristavani pri vyssich rychlostech.
A dole na povrchu by tez musela byt palivova stanice z regolitu/podzemniho ledu-vody vyrabet kyslik a vodik pro Marsovskej Skylon. Sice ma Mars ridkou atmosferu, ale zase ma mensi gravitaci coz by u Skylona znamenalo v podstate jen zmenu tvaru kridel.

[/quote]
To znamena na orbite Marsu, aby byla palivova stanice, ktera z jader komet...z vody/ledu vytahne kyslik a vodik pro Marsovskou verzi Skylonu ...v budoucnosti. Protoze motory se pouziji i pri pristavani pri vyssich rychlostech.
A dole na povrchu by tez musela byt palivova stanice z regolitu/podzemniho ledu-vody vyrabet kyslik a vodik pro Marsovskej Skylon. Sice ma Mars ridkou atmosferu, ale zase ma mensi gravitaci coz by u Skylona znamenalo v podstate jen zmenu tvaru kridel.
[/quote]

asi by těch změn muselo být vice, Skylon během části letu odebírá kyslít z atmosfery, to mu na marsu pujde jen velmi těžko... :-(

takže tento scénář možná, ale s klasickou raketou ...

Skylon v prvni fazi pouziva vzdusny kyslik, ale v druhe fazi je to klasicka vodiko/kyslikova raketa. Mel jsem na mysli, ze by to byl vetsi Skylon kvuli vetsi nadrzi LH2/LOX.

[quote]Skylon v prvni fazi pouziva vzdusny kyslik, ale v druhe fazi je to klasicka vodiko/kyslikova raketa. Mel jsem na mysli, ze by to byl vetsi Skylon kvuli vetsi nadrzi LH2/LOX.

[/quote]

Ale to pak postrada Skylon smysl. Jeho hlavni vyhoda by mela byt hlavne v motorech pri pouziti se vzdusnym kyslikem a s kyslikem v nadrzich. Zlepsi se tim Ips, ktere u kyslikovodikovych motoru u zeme neni az tak zazracne.

a ďalšie odpovede od marka hempsella:
http://forum.nasaspaceflight.com/index.php?topic=24621.msg934850#msg934850

- otázka bola na airframe (sorry, ako sa to prekladá do slovenčiny?) - či je vôbec možné ma takúto \"vzducholoďovú\" štruktúru takej ve¾kosti a ešte pri nadzvukovom lete - mh hovorí, že pôvodne boli všetky lietadlá len obal s podperami (najväčšie také je me-323), ale že samozrejme plánujú otestova daný princíp ešte predtým ako sa skylon postaví
- skylon má viacero nových techn. ako bežné lietadlo, ale dané riziká sú známe a vždy sa vyhodnocuje trl
- všetky techn. potrebné pre skylon sú momentálne aspoò na trl-4 (tj. neexistuje žiadne skutočné riziko, že techn. nebude fungova; otázky sa týkajú v takom prípade výkonu, ceny a možných ved¾ajších problémov)
- rel sa pozerá aj na niektoré možnosti, ktoré ešte nie sú na trl-4, ale vždy v takom prípade doahujú techn. na trl-4, aby vedeli, či sa na pôvodné s¾uby pri tej-ktorej techn. môžu spo¾ahnú
- cena: 10mld. usd - ide o cenu pre vývoj a kvalifikáciu skylonu (podobne ako sa to robí pre ve¾ké civilné dopravné lietadlá - cena je porovnate¾ná)
- techn. zo skylonu na hypersonickú dopravu z bodu do bodu: nie je to ¾ahké, daná techn. musí ma životnos a vyaženos (z an. margin - nenapadá mi lepší preklad) porovnate¾nú s bežnými civilnými lietadlami - a2 je ove¾a nižšie ako trl-4
- podnikate¾ský plán: cena, ktorú oni citujú (moja pozn.: cca 5-10mil za let tam bolo, ak si dobre spomínam), je pre väčší počet letov (tj. skylon by pomohol znížením ceny zvýši počet letov) - ale k zisku sa dá dôjs aj pri súčasnom počte letov, len samozrejme, cena letu skylonu by bola porovnate¾ná so súčanými cenami letov na orbitu

airframe bude najskôr \"drak lietadla\" - teda mechanická konštrukcia trupu a krídla ako taká.

\"Vzducholoďovej\" konštrukcie by som sa príliš nebál, Atlasy tiež museli by trvalo pretlakované, aby sa nezbortili vlastnou váhou.
Na druhej strane, konštrukcia draku bude riadne tvrdý orech na rozlúsknutie - už z ideových nákresov bolo zrejmé, že štruktúra draku je na hrane realizovate¾nosti, je totiž výrazne tenkostenná, s minimom výstužných prvkov, ako prepážky a nosníky (aj kvôli hmotnosti), takže to musia rieši ako nejakú ve¾korozmernú samonosnú škrupinu, do ktorej musia navyše vyreza otvor pre náklad a uchyti krídlo s motormi. Tým pádom bude ma Skylon malé prevádzkové násobky - a teda \"biedne\" manévrovacie schopnosti.

edit: Bohužia¾, tenkostenná štruktúra držaná vnútorným pretlakom má najmenej jeden vážny problém - ve¾mi špatne sa kontroluje a udržuje. U jednorázového prostriedku ako napríklad u nosnej rakety Atlas to nie je až tak kritický problém, dá sa spo¾ahnú na kvalitu výroby a nízke a dobre kontrolovate¾né zaaženia do momentu použitia, ale u konštrukcie opakovane namáhanej na maximálne výpočtové zaaženie ako bude zaažovaný Skylon v prevádzke ako kozmický nosič to už predstavuje dos podstatnú komplikáciu.
[quote]- techn. zo skylonu na hypersonickú dopravu z bodu do bodu: nie je to ¾ahké, daná techn. musí ma životnos a vyaženos (z an. margin - nenapadá mi lepší preklad) porovnate¾nú s bežnými civilnými lietadlami - a2 je ove¾a nižšie ako trl-4 [/quote] \"vyaženos\" - zrejme je myslená \"spo¾ahlivos\"
Životnos a spo¾ahlivos \"dopravného lietadla\" Skylon A2 je pod¾a mòa prakticky neriešite¾ný problém (na dnešnej technologickej úrovni a vo výh¾ade na 20-30 rokov) - kým \"kozmický\" Skylon musí počas svojej technickej životnosti (počítanej na letové cykly) vydrža desiatky štartov a pristátí, a počas štartu, stúpania, zostupu a pristátia môže ma \"absolútnu prioritu\" pri riadení leteckej prevádzky, s minimálnymi nárokmi na manévrovanie, \"dopravný\" Skylon musí vydrža aspoò nieko¾ko stoviek, lepšie nieko¾ko tisíc štartov a pristátí, s požiadavkou na manévrovacie schopnosti ako ostatné ve¾ké lietadlá. Navyše musí by dopravný Skylon rádovo jednoduchší na medziletovú kontrolu ako kozmický Skylon - nie je možné rozumne prevádzkova dopravné lietadlo, ktoré vyžaduje po pristátí nieko¾kohodinovú (nieko¾kodòovú) kontrolu a údržbu - to si môžu dovoli vojaci alebo \"kozmonauti\", nie normálna letecká dopravná spoločnos.

Tiež vysoko špeciálne požiadavky na palivo budú bráni rozšíreniu dopravného Skylonu - letisko, schopné pria dopravný Skylon, musí ma vybudované \"vodíkové\" palivové hospodárstvo - a to je obrovská investícia rádu miliárd korún, teda desiatok, možno až stoviek milionov euro.

Ďalší problém je operatívnos dopravného Skylonu - za aký čas od požiadavky na let je schopný štartova. U tradičného prúdového lietadla je to záležitos doby príchodu osádky a/lebo cestujúcich či nákladu k lietadlu, obvykle tak dve hodiny na materskom letisku - za ten čas dokáže pozemný personál lietadlo kompletne pripravi na let a doplni palivo. Mám za to, že lietadlo s vodíkovým pohonom bude vždy výrazne menej operatívne, alebo podstatne (až neporovnate¾ne) drahšie na udržiavanie v stave pripravenosti k letu.
[Upraveno 30.7.2012 Alchymista]

Ano, z toho mám také trochu obavy. Celý drak je vlastně z kompozitů a titanu, což není nic obvyklého. Na druhou stranu výroba něčeho takového by mohla vést i k technologickým transferům do oblasti třeba osobní dopravy, což by mohlo podpořit technologickou vyspělost daného výrobce, který se do toho pustí. Osobně si myslím, že Skylon by měl vyrábět EADS ve spolupráci s BAe.

[quote]Osobně si myslím, že Skylon by měl vyrábět EADS ve spolupráci s BAe. [/quote]

ja mám pocit, že niekde sa dokonca aj objavilo podobné info... s tým, že rel chce vyrába len precooler... alebo také niečo... ale je možné, že si to pamätám zle... netuším, kde by som si toto mohol overi

[quote]airframe bude najskôr \"drak lietadla\" - teda mechanická konštrukcia trupu a krídla ako taká.[/quote]

ďakujem za preklad...
u mòa je ten problém, že často ovládam význam anglických slov, ale nepoznám slovenskú odbornú terminológiu... tj. viem, čo znamená airframe, čo si mám pod tým predstavi a pod... ale netuším, ako to preloži do slovenčiny...

[quote][quote]Osobně si myslím, že Skylon by měl vyrábět EADS ve spolupráci s BAe. [/quote]

ja mám pocit, že niekde sa dokonca aj objavilo podobné info... s tým, že rel chce vyrába len precooler... alebo také niečo... ale je možné, že si to pamätám zle... netuším, kde by som si toto mohol overi [/quote]

Vojakum ala Evropska Martin Marieta bych to nedaval. Vse bude predrazene a mafiani si napakujou kapsy a na potreby EU/WW zapomenou a skutek utek.
Melo by se to seriove hromadne vyrabet v Airbusu s urcitym EU COCOM omezenim na dane staty (hlavne ne USA, jinak si EU opet neskrtne a dopadne to jako v roce 1949 s prvnim nadzvukovym stihacim letounem kdy Briti zkonstruovali dualek...tryskovej motor + raketovej pro rychle okamzite uniky/manevry, pak to ukradli Amici a zase smetanu slizli oni).

[quote]
Vojakum ala Evropska Martin Marieta bych to nedaval. Vse bude predrazene a mafiani si napakujou kapsy a na potreby EU/WW zapomenou a skutek utek.
Melo by se to seriove hromadne vyrabet v Airbusu...[/quote]

Airbus je součástí EADS. :)

mark hempsell a ďalšie odpovede :)

http://forum.nasaspaceflight.com/index.php?topic=24621.msg935754#msg935754

q: očakávate nekomerčný trh - nekomerčným myslím krajiny a organizácie prevádzkujúce skylon za iným účelom ako zisk (vojsko, národná prestíž, prípadne i miliardári s osobnými skylonmi)?
a: áno - keď zákazník kúpi skylon, čo s ním bude robi, je jeho vec a nie všetci budú chcie zisk - to inak aj znamená, že bude potrebné dohodnú sa na pravidlách, aby títo operátori nekradli štarty komerčným - asi cez wto

q: podnikate¾ský plán - je nejaký lepší zdroj? (ako ten esa dokument o uskutočnite¾nosti skylonu)
a: ten dokument v skutočnosti nemá by prístupny verejnosti... ďalšie podobné dokumenty sú dôverné

q: páči sa mi horný stupeò - pekne rieši znovupoužite¾ný stupeò pre gto štarty bez komplexnosti fluytu - ide o jeden vinci motor?
a: nie, vinci používame len pre fluyt. náš aktuálny koncept pre gto stupeò používa Skylon Orbital Manouvering Assembly (SOMA) - tento má 2 motory (každý 2 komory) s celkovým ahom 200 kN (existuje k tomu dokument: There is a JBIS paper on the Upper Stage Mark Hempsell and Alan Bond TECHNICAL AND OPERATIONS DESIGN OF THE SKYLON UPPER STAGE JBIS, Vol. 63, pp.136-144, 2010)

q: použije skylon princíp podobný ula (ich Integrated Vehicle Fluids) ako riešenie pre rcs? GOX + H2? jedna vec, ktorá vyzerá vhodne je použitie paliva pre APU - samozrejme, pri znovupoužite¾nosti skylonu nebude vysoká cena palivových článkov takým problémom ako pre ELV...
a: v podstate, odpoveď je áno - je tam prívod plynov z nádrže pre palivo, ktorý posúva palivo do rcs, palivových článkov a apu (je možné, že apu sa nahrádia väčšími palivovými článkami a použije sa \"elektrickejší\" prístup)

q: otázka smerom na náklady (cenu vývoja)
a: problém nákladov a cien štartov je ve¾mi komplexná - a každý sa pýta otázku: \"aká je cena dostatia sa na orbitu\" - skutočná odpoveď je: \"čo to znamená cena? aká orbita?\" - a aj po tom všetkom je odpoveď \"to závisí...\" - našim cie¾om je dosta sa do bodu, kde cena za štart pokryje všetky aktivity vedúce ku nemu (výroba, prevádzka, kozmodróm) po zdanení a so ziskom - takže plne ekonomicky zvládnute¾né aktivity - preto sa snažíme udáva cenu, ktorá spåòa tento cie¾

Fluyt stage - nikde sem nenašel podrobnosti, jen kecy o tom, že se dvěma motory Vinci dopraví náklad na GEO a pak se vrátí, ale nechápu, jak chtějí dosáhnout toho, že bude levnější než jednorázovka, není tam žádný fígl šetřící hmotnost paliva. Jediný tahač, který má podle mně šanci na úsporu váhy a ceny, je takový, který vyvede družici na vysoce eliptickou dráhu (dál se dostane sama) a pak zbrzdí štítem o atmosféru.

[quote]Fluyt stage - nikde sem nenašel podrobnosti, jen kecy o tom, že se dvěma motory Vinci dopraví náklad na GEO a pak se vrátí, ale nechápu, jak chtějí dosáhnout toho, že bude levnější než jednorázovka, není tam žádný fígl šetřící hmotnost paliva. Jediný tahač, který má podle mně šanci na úsporu váhy a ceny, je takový, který vyvede družici na vysoce eliptickou dráhu (dál se dostane sama) a pak zbrzdí štítem o atmosféru. [/quote]

neviem, k fluytu veci nepoznam...
posledne, co som videl... ich plan je taky, ze budu mat preletovy stupen (ten, co mh spomina), ktory vynesu so satelitom ako naklad a na ten stupen potom pockaju, znovu ho nalozia do skylonu, dovezu dolu a potom znovu pouziju...

Pages